Katarína Frišová, OblV SZPB Bratislava
V centre hlavného mesta sa tradične v predvečer vianočných sviatkov zišli členovia nášho zväzu a Klubu Nového slova. Samozrejme, tohto roku s určitými obmedzeniami. Prítomní boli aj predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník ústrednej rady Viliam Longauer.
Pomník od majstra Jána Kulicha, odhalený 23. decembra 1983 na priečelí bývalého Domu magnezitového priemyslu, pripomína historickú udalosť – prijatie Vianočnej dohody z konca roka 1943.
Predseda oblastného výboru SZPB v Bratislave Martin Krno v úvodnom príhovore vyzdvihol význam tohto dokumentu, ktorý sa stal základom príprav protifašistického Povstania. Dohoda uzavretá zástupcami ilegálnej komunistickej strany a tzv. občianskeho odboja stručne, ale výstižne charakterizuje vtedajšiu spoločenskú situáciu na Slovensku. Pomenúva také negatívne javy ako fašizmus či kolaborácia s nacistickým Nemeckom pravými menami, nezahmlieva a nerelativizuje ich ako viacerí súčasní politici. A vidí aj konkrétne riešenie – odstránenie ľudáckeho režimu a obnovenie demokratickej Československej republiky, avšak budovanej na základe rovnoprávneho postavenia slovenského a českého národa.
Vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník pripomenul okolnosti prijatia Vianočnej dohody v byte na Gajovej ulici 11, kde prebiehali rokovania predstaviteľov, ktorí sa nikdy nezmierili s ideológiou a konkrétnymi politickými krokmi vojnovej Slovenskej republiky, ktorá sa nechala vtiahnuť do mocenskej sféry hitlerovského Nemecka a podieľala sa na agresii proti ostatným slovanským národom. Chybou tvorcov dohody bolo, že od začiatku nezapojili do príprav Povstania aj ostatné zložky odboja, osobitne ilegálnu skupinu Flóra a ľudí okolo Vavra Šrobára. Neskôr však oslovili aj sociálnych demokratov, bývalých členov agrárnej strany, viacerých významných národohospodárov a pochopiteľne aj demokraticky zmýšľajúcich dôstojníkov slovenskej armády.
Myšlienka obnovenia spoločného štátu Čechov a Slovákov, zdôraznil rečník, mala najmä po opakovaných vojenských porážkach nacistických agresorov čoraz širšie zázemie medzi antifašistami i širokými vrstvami obyvateľstva. Komunisti, ktorí boli najaktívnejšou a najperzekvovanejšou zložkou protiľudáckej rezistencie, sa jednoznačne orientovali na Sovietsky zväz a s oslobodzujúcou úlohou Červenej armády spájali nádeje na realizáciu svojich programových cieľov. Nekomunistickí odbojoví činitelia kalkulovali aj s tým, že na územie Slovenska prídu i vojská západných spojencov. Napokon sa však stretli, ak neboli predtým zaistení ÚŠB, v povstaleckej Banskej Bystrici. Doktor Pekník tiež prečítal viaceré state Vianočnej dohody, ktoré dosiaľ nestratili svoju aktuálnosť.
