Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok prednáša úvodný príhovor.
Branislav Balogh
Foto autor
O genocíde Rómov musíme hovoriť viac. Tento odkaz sa ako červená niť vinul celou vernisážou výstavy, ktorú sprístupnili verejnosti v predvečer Pamätného dňa rómskeho holokaustu 1. augusta v Múzeu holokaustu v Seredi.
Vo svojom prívete riaditeľ múzea Martin Korčok pripomenul rozmer vzdelávania o prenasledovaní Rómov počas 2. svetovej vojny pre znižovanie neznášanlivosti v spoločnosti: „Bol by som rád, aby sa o genocíde Rómov viac hovorilo, a to nielen v odborných kruhoch, ale aj na školách, v rómskych komunitách a spoločnosti všeobecne. Verím, že týmto spôsobom môžeme zintenzívniť našu úlohu v boji proti rasizmu a xenofóbii a zároveň búrať hranice stereotypov.“
Začalo sa to meraním lebiek a súpismi…
Výstava Prenasledovanie Rómov počas holokaustu, ktorej kurátorom je Matej Beránek, sa zameriava na perzekučné opatrenia nemeckého fašistického a slovenského ľudáckeho režimu proti Rómom a Sintom.
„Výstava začína nástupom Hitlera k moci a mapuje to, akým spôsobom boli definovaní nepriatelia nacistického Nemecka. Návštevník sa má možnosť dozvedieť o tom, akú pozornosť venovali nacisti prenasledovaniu Rómov, pričom vytvorili ústav ktorí mal o nich získavať informácie. Následne na základe týchto informácii boli Rómovia systematicky vraždení, či už na miestach kde sa dnes nachádzajú masové hroby alebo priamo v táborových komplexoch, pozornosť venujeme najmä Auschwitzu-Birkenau. Záverečná časť výstavy je zameraná na prenasledovanie Rómov počas Slovenského štátu,“ priblížil pre Bojovník autor výstavy.
Návštevníci výstavy sa okrem osvetlenia legislatívnych opatrení vojnovej Slovenskej republiky dozvedia aj o dehumanizácii Rómov v Tretej ríši. Na jednom z panelov sa napríklad podrobne opisujú zvrátené antropologické výskumy nemeckých eugenikov. Od meraní lebky sa divák po chvíli dostáva k informáciám o vyvražďovaní Rómov v koncentračných táboroch. Najznámejším prípadom je likvidácia približne 4 300 Rómov a Sintov v Auschwitzi-Birkenau v noci z 2. na 3. augusta 1944. Nacisti ich zavraždili, aby uvoľnili miesto pre maďarských Židov pochádzajúcich aj z okupovaného južného Slovenska. Tento akt barbarstva bol dôvodom, prečo si viaceré krajiny, vrátane EÚ, od roku 2015 pripomínajú 2. augusta Pamätný deň genocídy Rómov.
O rómskom holokauste aj na školách
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero, ktorého úrad sa spolupodieľal na príprave expozície, pripomenul jej význam z hľadiska vplyvu na mládež. Vyzval na vyučovanie o rómskom holokauste na školách:
„Vidí sa mi, ako je dôležité apelovať na ministerstvo školstva, aby sa téma postavenia Rómov počas druhej svetovej vojny čo najviac dostala do formálneho vzdelávania a kurikula. Je nevyhnutné mladým ľuďom pripomínať, že neznášanlivosť a nevraživosť idú ruka v ruke s fyzickou agresiou. Tá bola základom vyvražďovania i počas vojny. Viac ako rozdeľovanie spoločnosti a hľadanie vinníkov potrebujeme posilňovať súdržnosť a budovať porozumenie.“
Počiatok snáh o pripomínanie si rómskeho holokaustu možno nájsť už v 70. rokoch minulého storočia. Nemalú mieru na tom majú aj poľskí Rómovia, ktorí sa schádzajúci už takmer tri desaťročia pri pamätníku v Auschwitzi. Na Slovensku sa občianskej iniciatíve Ma bisterem! (nezabúdame) podarilo osadiť už osem tabúľ a pamätníkov, najmä na miestach masových popráv Rómov.
Postupné okliešťovanie ľudských práv
Vzhľadom na dvojjazyčnosť panelov aj zahraničný návštevník má možnosť dozvedieť sa viac o predpisoch, ktorými ľudácky režim postupne odoberal tejto skupine občanov základné práva. Počnúc nariadením s mocou zákona 130/1940, ktorým sa vymedzoval pojem Cigán cez nútené ukončenie kočovania, končiac vyvražďovaním po vojenskej porážke SNP.
Prítomný štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Ondrej Dostál zdôraznil, že rasistická politika slovenského štátu počas 2. svetovej vojny voči Židom, Rómom a ďalším obyvateľom bola najbrutálnejším zásahom do ľudských práv človeka. „Veľmi oceňujem otvorenie tejto výstavy a verím, že aspoň čiastočne pomôže zaplniť biele miesto, ktoré voči rómskemu holokaustu v spoločnosti ostáva,“ doplnil pre Bojovník.
Autori expozície nevynechali ani hromadné zapojenie Rómov do pracovných útvarov namiesto vojenskej služby, či lopotu na stavbe železničnej trate v úseku Prešov – Strážske. Dôsledne dokumentujú pracovný tábor v Dubnici nad Váhom, no neopomínajú ani masovú fyzickú likvidáciu Rómov na niekoľkých miestach Slovenska.
Záslužná práca chlapcov z Vinodolu
Na výstavu zavítali okrem veľvyslancov z viacerých štátov aj podpredseda SZPB Norbert Lacko a tajomník ÚR Viliam Longauer. Nechýbala ani skupina chlapcov zo ZŠ vo Vinodole, ktorí sa pridali k úsiliu poslanca miestneho zastupiteľstva Vladimíra Špánika o úplnú revitalizáciu židovského cintorína v obci s približne 32 náhrobkami.
Ako nás informoval školák Mário, na brigádu sa stretávajú každú sobotu. Za svoju nezištnú prácu ich v minulom roku nominovali na ocenenie Detský čin roka. Ich aktivitu pochválil aj podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel. Na otázku o jeho vzťahu ku genocíde Rómov nám priblížil príhodu z konca 2. svetovej vojny:
„Moja mama bola v koncentračnom tábore Osvienčim, koncom januára 45, keď hrozilo už oslobodenie ich Nemci hnali peši do Drážďan. Zo skupiny cca 2000 ľudí zahynulo cestou 1800. V Drážďanoch ich dali na odstraňovanie trosiek po bombardovaní a pri ďalšom nálete zasypalo dozorkyňu a mama ušla. Vybrala sa peši do Československa až dorazila do Plzne tesne pred oslobodením americkou armádou. Cestou z Drážďan do Plzne si stopla Róma na bicykli, ktorý ju odviezol značnú časť cesty do Plzne. Nemci na hliadkach ich púšťali, pretože sa smial, že ide cigáň s cigánkou. Mama mala 22 rokov a 35 kg a preto nevládala chodiť. Ten neznámi Róm jej zachránil život. Po oslobodení Plzne zostala mesiac v americkej poľnej nemocnici, aby bolo schopná vôbec chodiť.“
K dôstojnému spomínaniu na minulosť a výzvam na spolupatričnosť, prispela miestami clivejšou a inokedy veselšou nôtou populárna rómska kapela Sendreiovci.
