Martin Krno
Ružomberčania, príbuzní, priatelia aj členovia SZPB sa naposledy rozlúčili s Ing. Jelou Ďuriškovou, jednou z najstarších priamych účastníčok protifašistického odboja v Liptove. V decembri by mala 98 rokov…
Čitatelia Bojovníka si ju iste pamätajú z vlaňajšej reportáže o tom, ako vyvolala malý rozruch v očkovacom centre, keď si prišla vypýtať tretiu vakcínu proti Covidu a stala sa tak príkladom pre váhajúcich.
Narodila sa do známej ružomberskej rodiny Houdekovcov v nedeľu 28. decembra 1924. Ako gymnazistka sa za slovenského štátu zapojila do činnosti ilegálneho mládežníckeho hnutia – Všeslovanskej revolučnej organizácie. Rozširovali protiľudácke a protivojnové letáky, pripravovali atentát na miestnu kanceláriu Deutsche Partei, Niekto ich však prezradil a takmer všetkých zatkli. Vypočúvali ich v Ružomberku a na krajskom súde v Prešove. Po niekoľkotýždňovom vyšetrovaní ich síce prepustili, no vylúčili zo všetkých stredných škôl na Slovensku.
Zmaturovať mohla až po oslobodení. Vzápätí sa prihlásila na Vysokú školu hospodárskych náuk v Bratislave, kde sa po absolvovaní štúdia na dva roky zamestnala. Po svadbe sa vrátila do Ružomberka, kde v rokoch 1963 až 1986 učila ekonomiku na Strednej priemyselnej škole textilného priemyslu. Celý život športovala, organizovala s priateľmi túry do okolitých hôr, aj ako dôchodkyňa sa pravidelne zúčastňovala na lyžiarskych pretekoch Biela stopa SNP. Vždy so záujmom a kriticky sledovala dianie v našej spoločnosti i vo svete.
Posledné roky so synom Zdenkom pravidelne absolvovala výlety do krásnych dolín Liptova či Tatier, hoci tie sa vekom skracovali. V júni som s nimi bol na prechádzke v Nižnom Matejkove, poobede sme ešte skočili na Železnô v Ľupčianskej doline pozrieť si pamätnú tabuľu venovanú tam pôsobiacemu partizánskemu štábu. Často sem chodievala na výlety s rodičmi, neskôr so synom a s priateľmi. Keď mi ako vždy mávala z odchádzajúceho auta, netušil som, že to bude poslednýkrát. Zomrela v nedeľu 21. augusta.
„Odišla bez rozlúčenia naša drahá priateľka,“ povedal v príhovore na pohrebe predseda OblV SZPB Ružomberok Róbert Fajta. „Bolo toho ešte mnoho, čo sme si mohli povedať ako vždy, keď sme sa stretli. Život nie je večný, ako si nahovárame. Naši priatelia sú iba darom, ktorý nám bol požičaný a žiaľ, nadišiel čas, keď tento budeme musieť vrátiť. Ale kúsok tohto daru v nás zostal vo forme trvalej spomienky.“