Kasínové hry bez bonusov za vklad

  1. Automaty Hry Hazardné Zadarmo: Campos zostáva v tejto skúšobnej dobe od roku 2023, podľa súdnych podaní k dátumu jeho odvolania.
  2. Hand Of Anubis Hranie Zdarma V Demoverzii A Recenzia Hry 2024 - Dva magické obruče na valcoch dva a štyri uvidia vtáka preletieť nimi akrobatickým spôsobom a spustiť náhodný počet otočení zadarmo.
  3. Bridesmaids Hrací Automat Online: Pôvodný vzhľad výherných automatov je konečne tu a je k dispozícii prostredníctvom fantastického slotu 7s vyvinutého spoločnosťou Microgaming.

Virtuálne kasíno so skutočnými peniazmi

Výherný Automat Balloonies Zadarmo
Nenechajte sa ďaleko od počítača zastaviť v zábave.
Výherný Automat Pirate Kingdom Megaways Zadarmo
Pre tých zákazníkov, ktorí chcú obmedziť ich hranie, self-vylúčenie zariadenia je k dispozícii ako možnosť.
Hľadáme kasín, ktoré pracujú s rôznymi zariadeniami.

Blackjack pre peniaze hra 21 online

Gonzo S Quest Hranie Zdarma V Demoverzii A Recenzia Hry 2024
Rituály mali zrejme zrýchliť odmenu.
Dragon S Luck Deluxe Hrací Automat Online
Medzi špeciálnymi symbolmi sú rotujúce ikony rozptylu gule a strašidelný mesiac Divoký.
Slotman Casino Aplikacia Slovakia

Lukáš Perný, historik

Literárny vedec Štefan Drug opisoval Vladimíra Clementisa ako vždy solídne oblečeného intelektuála s distingvovaným vystupovaním, ktorý oduševnene diskutoval s umelcami, ale aj s roľníkmi a robotníkmi. Jeho zmysel pre národné a sociálne cítenie, názorovú toleranciu i schopnosť vidieť za horizont sa mu však stali osudnými.

Clementis s neodmysliteľnou fajočkou

Slovenský politik, právnik, prekladateľ a minister zahraničných vecí Vladimír Clementis (20. september 1902 Tisovec – 3. december 1952 Praha) sa narodil do učiteľskej národniarskej rodiny v kraji, z ktorého pochádzali také osobnosti ako Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Janko Jesenský, Ivan Krasko či Vladimír Mináč. Clementisovi národné povedomie prehĺbili aj negatívne skúsenosti s maďarským gymnáziom v Skalici a politická prax hlasistov, ktorých spočiatku obdivoval.

Rodný dom V. Clementisa s pamätnou tabuľou a bustou v Tisovci

Sociálny kritik a redaktor DAV-u

Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde sa spočiatku angažoval v spolku Detvan a neskôr vo Voľnom združení študentov socialistov. Publikoval v Mladom Slovensku, no jeho hlavnou platformou sa stal časopis DAV, kde po boku Laca Novomeského, Daniela Okáliho, Andreja Sirackého a ďalších zdôrazňoval sociálne otázky.

8. čislo DAV-u Majový manifest v roku 1936

Na rozdiel od kolegov sa zriekol literárnych ambícii v zmysle vlastnej tvorby a venoval sa primárne vede, filozofii, politike, ale aj kultúrnej kritike. Písal tiež o slovenskej literatúre, divadle a filme. Vysoko oceňoval našu poéziu a preslávil ho aktuálny citát: „Dajte si pozor na slovenského politika, ktorý ani nerecituje, ani necituje, ba ani sa len nedovoláva slovenských básnikov!“

Clementisovou víziou bolo nové, sociálne spravodlivé Slovensko. Jeho budúcnosť videl v pozdvihnutí chudobného proletariátu. Pre DAV získal celý rad literátov, intelektuálov, často i z opačných názorových kruhov, čo bola Clementisova veľká cnosť – rešpekt k názorovej pluralite. Vyjadrenia či tvorbu uverejňoval v celom znení a tak sa do DAV-u dostali aj mená ako Martin Rázus, Milo Urban, Ján Smrek, Gejza Vámoš či Tido J. Gašpar.

Vladimír Clementis a Ján Nálepka (druhý zľava) v Komornej Lhotke na stretnutí mladých učiteľov

Okrem toho spolu s Novomeským a mladými výtvarníkmi ako boli Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda navrhli originálnu modernú grafiku doplnenú súdobými umelcami. Ďalším prínosom Clementisa boli sociografické zájazdy davistov do Kysúc a na Horehronie, ktoré prispeli k povedomiu o vtedajšej zložitej sociálnej situácii.

Zaslúžil sa aj o doplnenie mladej generácie R10 do radov DAV-u (Alexander Matuška, Gustáv Husák). Rozvíril diskusiu okolo krvavých udalostí v Košútoch s medzinárodným dosahom (písal listy o. i. Romainovi Rollandovi a Maximovi Gorkému), aktívne pôsobil ako „advokát chudoby“ v procese so Štefanom Majorom.

Pamätná tabuľa s reliéfom V. Clementisa na dome, kde býval v 30. rokoch, dnes na Námestí SNP v Bratislave

Medzinárodne uznávaná osobnosť

V roku 1935 Clementisa zvolili za poslanca Národného zhromaždenia. Na Hviezdoslavovom námestí v Bratislava je umiestnená tabuľa s textom: V tomto dome rokoval Džaváharál Néhrú, jeho dcéra Indira Gándhiová a Vladimír Clementis. Písal sa rok 1938, keď indický politik prišiel podporiť územnú celistvosť ČSR pred Hitlerovými hrozbami.

Panätná tabuľa na rohu Mostovej ulice a Hviezdoslavovom námestí v dome s kaviarňou, kde V, Clementis rokoval v roku 1938 s Dž. Néhrúhom a jeho dcérou Indirou

O rok na to Clementis emigroval cez Poľsko a ZSSR do Paríža. Neverejnou kritikou paktu Molotov-Ribbentropp sa dostal do nemilosti straníkov a najmä Viliama Širokého. Viedlo to až k jeho vylúčeniu z KSČ. V exile sa spolupodieľal s Milanom Hodžom, Štefanom Osuským a Jánom Paulíny-Tóthom na vydaní memoranda s myšlienkou zrovnoprávnenia Slovenska v budúcom obnovenom Československu.

Vo Francúzsku ho internovali, neskôr vstúpil do čs. vojenských jednotiek. S manželkou Lídou (rodenou Pátkovou) sa prepravil do Spojeného kráľovstva, kde ho opäť internovali. Na slobodu ho prepustili vďaka intervencii čs. exilovej vlády, v rokoch 1941 až 1945 pôsobil v londýnskom rozhlase. Na Slovensku počúvali jeho politické komentáre pod menom Peter Hron. Ako prvý v zahraničí verejne s nadšením uvítal vypuknutie Povstania.

Štátny tajomník Clementis v Matici slovenskej v roku 1946

Po vojne sa stal štátnym tajomníkom, v marci 1948 ministrom zahraničných vecí. Stál pri výmene obyvateľstva medzi Slovákmi a Maďarmi, zaslúžil sa o rozšírenie bratislavského predmostia o tri obce, bol pri podpisovaní viacerých mierových zmlúv a v roku 1949 sa zúčastnil ako vedúci čs. delegácie na Valnom zhromaždení OSN.

Vladimír Clementis a Ján Masaryk

Údajný agent zahraničných služieb

Clementisa zatkli po návrate z New Yorku a v tzv. procese s protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánskeho ho odsúdili na smrť ako „agenta americkej, anglickej a francúzskej špionážnej služby, agenta Beneša, slovenského nacionalistu, nepriateľa ľudu a renegáta“.

Klement Gottwald ani Antonín Zápotocký pôvodne nechceli Clementisa kriminalizovať, no prišli pokyny „zhora“, teda z Moskvy. Oficiálne obvinenia zneli: vlastizrada, vyzvedačstvo, sabotáž a vojenská zrada. Neoficiálne: protimaďarské postoje, sionizmus, titoizmus, antisovietizmu a napokon tzv. buržoázny nacionalizmus.

Clementis s manželkou Lidou na pražskom Hlavnom nádraží v roku 1949

Taktiež mu vyčítali, že na stránkach DAV-u dával priestor aj neľavicovým osobnostiam. Clementisov štýl a toleranciu mu nevedeli oponenti odpustiť a zaslúžil si od nich nálepku kaviarenského intelektuála, ktorou ho častovali sprava i zľava.

Proces v Prahe  v medzinárodnom kontexte nebol jediný. V Maďarsku mu predchádzal vykonštruovaný súd s Lászlóm Rajkom a kontext tiež dopĺňa spor medzi ZSSR a Juhosláviou.

Rodák z Tisovca bol nepochybne idealista, ktorého zabili chladnokrvní technokrati posadnutí mocou a vendetou voči davistickej a povstaleckej generácii. Išlo o čechoslovakisticky orientovaných centralistov, pre ktorých boli Novomeský, Husák, Okáli, Šmidke, Horváth a Clementis ideologickou hrozbou a najmä konkurenciou. Veď napokon bol to práve Široký, ktorý zasadol na Clementisom uvoľnenú ministerskú stoličku.

Rudolf Krivoš Vladimír Clementis II., olej 1972, Galéria hlavného mesta SR Bratislavy

Z renegáta sa stal Hrdina ČSSR

Rehabilitovali ho posmrtne roku 1963 spolu s ďalšími davistami. O rok neskôr mu publikovali knihu Nedokončená kronika, v roku 1967 výber jeho tvorby Vzduch našich čias, rok na to Listy z väzenia, ktoré si písal s Lídou a v roku 1977 výber článkov O kultúre a umení. V roku 1968 mu udelili titul Hrdina ČSSR in memoriam. Písali sa o ňom knihy a štúdie (najmä Štefan Drug, ale aj Viliam Plevza, Alexander Matuška, Karol Rosenbaum či jeho kolegovia z DAV-u Novomeský a Okáli).

Clementisovo nám. v Tisovci s pamätníko V. Clementisa z roku 1972

Nepretržite od roku 1981 organizuje Tisovec a okolité obce, od roku 1990 aj v spolupráci s Klubom Nové slovo, turistický pochod Clementisovou cestou, ktorý sprevádzajú v jeho rodnom meste kultúrne podujatia.

Po novembri 1989 sa objavilo niekoľko článkov a štúdií o Clementisovi, často i tendenčných. Vyšli mu knihy Život a dielo v dokumentochO sebe a o Slovensku, knižný portrét Jána Čierneho Vladimír Clementis Diplomat. Spopularizoval ho aj Ľuboš Jurík dielom Smrť ministra, ktoré sa dočkalo sfilmovania v réžii Mira Košického.

Ján Kubiš a Robert Fico 16. septembra 2007 odhalili plastiku Clementisovi v budove ministerstva zahraničných vecí

Pri príležitosti 100. výročia narodenia Vladimíra Clementisa sa v Tisovci uskutočnila konferencia. Vyšiel z nej v roku 2002 zborník Dofajčievam posledné fajky… aj s príspevkami vtedy ešte jeho žijúcich súčasníkov diplomatov (Jan Pátek, Miloš Krno a Matej Andráš). Pred desiatimi rokmi sa Bratislave konala konferencia Vlastenec a Európan Vladimír Clementis, z ktorej zostavil rovnomenný zborník veľvyslanec Peter Juza.

(Krátené redakcia Bojovník)

Galéria

Od admin