Slovenské výtvarné umenie spolutvoria viaceré manželské páry. Hádam ten najznámejší, ktorý ako tragický zázrak života spojilo obdobie 2. svetovej vojny, predstavujú neskoršie významné maliarske, ale aj kultúrno-historické, galerijné osobnosti – Ctibor Belan a Mária Medvecká.
Zhodou okolností predstavujú umelecké zjavy, ktoré spoločne vynikajúco napomohli konštituovaniu témy SNP a oslobodenia. Ich osudy spojilo výtvarné štúdium na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT (1942-1945), pričom v rokoch 1945 a 1946 pokračovali v štúdiu na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, ktoré zavŕšili na Akadémii výtvarných umení v Prahe.
Zaslúži si to antifašistickú spomienku – tam, kde sa napriek usilovnosti nedostal na štúdiá netalentovaný Adolf Hitler (Viedeň), po porážke nacizmu študovali majstri nášho umenia. Tam sa po vojne vracal aj rakúsky umelec Oskar Kokoschka.
Ctibor Belan sa narodil 29. septembra 1920 v Močiari. Študoval na reálnom gymnáziu v Leviciach, na Učiteľskom ústave v Leviciach a v Novej Bani. Pre naše témy majú výnimočný význam diela z rokov 1951 a 1955 – Prechod partizánov cez Čierny Váh a Posledná zima.
Nadväzoval na skoršiu tvorbu autentického sociálneho cítenia, ale aj vynikajúce autoportréty. Položil základy námetovo koncipovaných diel, v ktorých predstavoval nedostižný príklad modernej, historizujúcej realistickej koncepcie. Isto neznášal foršrifty danej doby, ktoré prekonával umeleckou jasnozrivosťou intelektu a skutočnej tvorby.
Popri tom riešil ďalšie sujety – napríklad tému Krompašskej vzbury maliarsky, ale aj v monumentálnom a drastickom variante ako kresbe uhľom a rudkou. Neskôr sa umelecky odmlčal a stal sa inšpiratívnym radcom – Márii Medveckej, Deziderovi Millymu, lenže filmové záznamy potvrdzujú, že sa venoval výrazu tzv. štrukturálnej maľby.
Ctibor Belan zomrel 24. júna 1991 v Bratislave, no zanechal za sebou vzácne „kultúrotvorné“ dielo. Stál pri zrode družstva výtvarníkov Tvar, Slanického ostrovu umenia, inicioval vznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne v roku 1965, ktorej bol riaditeľom v rokoch 1977-1984. Vďaka nemu sú jej zbierky dotované súborom malieb Albína Brunovského a ďalších výnimočných autorov. Ako pozorný, vnímavý manžel a ako najlepší znalec v roku 1979 garantoval kvality Galérie Márie Medveckej v jej rodnom Medvedzí pri Tvrdošíne.
Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914. Mnohí spomínajú jej šľachtický pôvod. Po maturite v Košiciach a štúdiu na Pedagogickej akadémii v Bratislave po dlhé roky obetavo učiteľsky pôsobila v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a v Medvedzí. V pokročilom veku sa vrátila k štúdiu maľby.
Aj ona doštudovala v Prahe u prof. J. Želibského, no intenzívne prijímala školské podnety M. Schurmanna v Bratislave a vo Viedni u prof. R. Ch. Andersena. Išlo o vynikajúci základ modernej figurálnej a portrétnej tvorby. Za svoju tvorbu získala mnohé prívlastky, ale najmä maliarka Oravy.
Pre nás sú profilové diela z roku 1954 – súbor olejov V predvečer Povstania, Najmladší zo zemľanky a Návrat z hôr. Tvorí tiež výročné známky a v roku 1960 vzniká jej slávna desaťkorunáčka. V rokoch 1959 a 1960 vrcholí v téme dielom Partizánska mať a neskôr v novom maliarskom výraze.
Ako znalec jej diela formulujem inak tú frázu – maliarka Oravy. Vyjadrila jej prerod ako i národné, národniarske cnosti, nie len mýtus, ale aj autentické, reálne krásy tohto ľudu. Národnou umelkyňou sa stala v roku 1974. Zomrela 23. apríla 1987 v Bratislave.
