V júni oslávila svoje významné životné jubileum akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Do výtvarného života vstupovala v čase, keď sa do tém protifašistického odboja zaradili mnohí, ba takmer všetci slovenskí sochári.
Do výtvarného života pozoruhodne vstupovali začiatkom 60. rokov minulého storočia. Pritom obe majú nebývalý tematický, námetový a intelektuálny – historizujúci – rozpon. Ako vo vzťahu k podnetom SNP a Oslobodenia, tak aj k úsvitu našich národných dejín – Veľkej Morave a cyrilo-metodskej tradícii.
Ľudmila Cvengrošová sa narodila 17. júna 1937 v Radošinej. Pre jej sochárske modelačné kvality a smerovania mal osobitný význam odbor keramiky, ktorý absolvovala v roku 1954 u prof. Teodora Lugsa na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V roku 1962 zavŕšila štúdium na VŠVU odbor reliéfneho sochárstva u prof. Rudolfa Pribiša.
Jej razantný vstup a vývin v našich témach sa uskutočňoval vzápätí po tých vrcholkoch, ktoré v roku 1960 znamenal memoriálny komplex Slavína – osobite Dvere obradnej siene jej učiteľa. V rokoch 1960 až 1963 a v roku 1964 a 1965 však Cvengrošová tvorí niečo nebývalé – originálne novotvary, reliéfy ako súčasť Pamätníka 1. čs. armádneho zboru na návrší Polomu, ktorý žije v našom povedomí ako predstava o ťažkých bojoch pred oslobodením Žiliny.
Pylón – obelisk architektúry tohto rozsiahleho pomníka osadeného v horskom prostredí koncipoval budúci národný umelec Dušan Kuzma. Cvengrošovej reliéfy majú dejovú výstavbu, ale najmä dynamiku tvarov sochárskej figurálnej kompozície.
Tieto kvality rozvíja a stupňuje v úchvatnom reliéfe Pomníka SNP v Pukanci z hydronália. Aj v prípade Pamätníka oslobodenia Komárna stavia na čomsi netradičnom, na postave a heroizme červenoarmejca-námorníka, ako i na náročnej tvarovej štruktúre zváraného kovu. Pamätník Čiernomorsko-dunajskej flotily v Radvani, ktorý vzniká súbežne, je zároveň naplnený lyrizmom reliéfu realizovaného tentoraz v kameni.
V našich témach Cvengrošová pokračuje v Pamätníku padlým v 2. svetovej vojne v Slavošovciach (1974) a o rok na to v Liptovskej Lúžnej. Rozvíja motívy reliéfov ako symbolických portrétov v bronze. V roku 1984 vystavuje v Prahe komorné súsošie Vezmime do rúk osud sveta. V ďalšom roku v rámci premiestnenia a dotvárania pamätníka 1. čs. armádneho zboru, ktorý sa sťahuje na lokalitu Javorina v obci Stráňavy, vzniká monument s týmto angažovaným názvom.
V roku 2019 dosiaľ neznámy zlosyn odpílil vztýčené ruky žien z tohto súsošia. Toto závažné poškodenie diela netrvalo však dlho. Aj na základe podnetu SZPB sa podarilo získať finančné zdroje a s odstupom roka ho reštaurovať, obnoviť a zrekonštruovať technicko-stavebný stav celého areálu. V tejto súvislosti spomeňme zásluhy vlády Petra Pellegriniho.
Ľudmila Cvengrošová to je svetoborný pojem aj v druhej doméne. Vytvorila celý rad geniálnych medailí, plakiet i súsoší a statuí, ktoré zobrazili ranný stredovek Slovenska, panovníkov, svätcov, základy našich národných dejín. V týchto témach je mimoriadne odborne zdatná, a to v dielach mimoriadnej pôsobivosti a pôvabu.
