Nacista Mihajlov má v Sofii aj pamätnú bustu.
Braňo Ondruš
foto – Wikipedia
Bulharský premiér Kiril Petkov 18. apríla otvoril „kultúrne centrum“ pomenované po bulharskom nacistovi a blízkom spolupracovníkovi nemeckých vojnových pohlavárov Ivanovi Mihajlovovi. Petkov oslávil človeka, ktorý patrí medzi najvýraznejšie nacistické osobnosti s Hitlerom spriazneného režimu. Veľvyslanectvo EÚ iba pokrčilo ramenami.
Vedenie Sofie nedávno rozhodlo, že odstráni najväčší pamätník sovietskym osloboditeľom. Bulharsko sa zaraďuje do rozširujúceho sa zoznamu bývalých socialistických krajín, ktoré boli v II. sv. vojne spojencom Hitlerovského Nemecka a nielen rehabilitovali, ale začali oslavovať vtedajších pohlavárov. To, na čo sme si už zvykli v pobaltských krajinách sa teraz deje v Bulharsku. A nový premiér, ktorý dlhé roky študoval a pracoval v Kanade, sa minulý mesiac stal lídrom tohto trendu.
Hitlerovi spojenci
V oboch svetových vojnách bolo Bulharsko spojencom nemeckých útočníkov. V oboch prípadoch ich lákala korisť v podobe Mecedónska, ktoré považujú za svoje územie. A Macedóncov len za bulharskú regionálnu menšinu. Do I. sv. vojny sa po boku cisárskeho Nemecka zapojili Bulhari v momente, keď im spojenec dovolil obsadiť Macedónsko. A ako spojenci Hitlera sa Bulhari zúčastnili útoku na Juhosláviu a Grécko. V oboch štátoch počas vojny okupovali práve macedónske územie a zaviedli tam tvrdý nacistický režim.
Jeho obeťou sa stali nielen macedónski vlastenci, ale najmä komunisti (a vôbec ľavicoví aktivisti) a Židia. V roku 1943 bulharský okupačný režim vyviezol z územia dnešnej nezávislej republiky Severné Macedónsko takmer všetkých Židov, vrátane sefardských, do koncentračného tábora v Treblinke. Bulharské politické elity už tri desaťročia o týchto okupačných zločinoch prinajmenšom mlčia, alebo ich dokonca ticho ospravedlňujú.
Nacista osobnosťou
Ivan, alebo tiež Vančo, Mihajlov sa stal ešte pred II. sv. vojnou vodcom bulharskej organizácie s názvom Vnútorná Macedónska revolučná organizácia (VMRO). Nedajte sa pomýliť, nešlo o združenie macedónskych, ale bulharských nacionalistov. Len niekoľko mesiacov pred smrťou v roku 1990 z talianskeho povojnového exilu Mihajlov vyhlásil: „Mladým ľuďom v Macedónsku by som odporučil, aby sa držali skutočnosť, že sme boli Bulharmi už tisíc rokov.“
Vo fašistickom Bulharsku Mihajlov dostával oficiálnu podporu pre vytvorenie „nezávislého Macedónska,“ ktoré si predstavoval ako druhý štát bulharského národa. (Je to rovnaká koncepcia, na ktorej získalo nezávislosť Kosovo.) Presadzoval koncepciu teroristických útokov proti juhoslovanským predstaviteľom, z ktorých najokázalejším bol atentát na Alexandra I.
Dohody s Hitlerom a HImmlerom
Ten bol jeho spoločnou aktivitou s najbližšími spojencami VMRO – chorvátskymi Ustašovcami. Mihajlov s nimi spolupracoval počas celej vojny, ale v roku 1943 strávil tajne niekoľko dní v Berlíne, kde sa stretol s najvyššími predstaviteľmi „Tretej ríše“. Navštívil hlavné sídlo Sicherheitsdienst (SD), kde hovoril s Hitlerom a Himmlerom a ďalšími nacistickými pohlavármi. Dostal súhlas na vytvorenie troch práporov dobrovoľníkov vyzbrojených nemeckými zbraňami a muníciou.
Prápory mali byť pod operatívnym velením Reichsführera SS Heinricha Himmlera. Keď sa na sklonku vojny Bulhari z Macedónska stiahli, jeho úlohou bolo vytvoriť tam nacistický bábkový štát. Po pár dňoch však zo Skopje ušiel aj s osadenstvom tamojšieho nemeckého konzulátu – Titovi partizáni totiž už mali celú oblasť pod kontrolou.
Výsmech obetiam holokaustu
K odkazu tohto spojenca Hitlera a oddaného bulharského nacistu sa hlási dnešná vláda členského štátu EÚ. Je nechutnou provokáciou, že v úvode spomínané „kultúrne centrum“ otvorili Bulhari v Bitole, v macedónskom meste, ktoré počas bulharskej okupácie ťažko trpelo. Predstavitelia macedónskej židovskej komunity verejne protestovali proti umiestneniu takto pomenovaného centra v srdci bývalej židovskej štvrte. To už nie je provokácia, ale sprostý výsmech obetiam holokaustu v bulharskom prevedení. Strana nového šéfa vládneho kabinetu sa volá Pokračujeme v zmene. Zdá sa, že tou zmenou bude návrat k fašistickej a nacistickej histórii vojnového Bulharska, ktorej sa balkánsky štát pod vedením komunistov usilovne zbavoval. Petkov sa tak zaradil medzi „jastrabov“ bulharskej politiky, ktorých hlavnou hodnotou je bezhraničný nacionalizmus namierený najmä proti Macedóncom. V Sofii možno onedlho, ako to každoročne vidíme v pobaltských metropolách, budú hrdo pochodovať obdivovatelia niekdajších nacistických spolubojovníkov.
Ivan Mihajlov Gavrilov, niekedy aj Vančo Mihajlov (26. august 1896 – 5. september 1990) bol bulharský nacionalistický politik a posledný vodca Vnútornej revolučnej macedónskej organizácie (VMRO). Pod jeho vedením bolo VMRO notoricky antikomunistickým združením bulharských nacionalistov, čím eliminovalo nielen nepriateľov bulharskej národnej myšlienky v Macedónsku, ale aj jej ľavicových odporcov v rámci macedónskeho oslobodzovacieho hnutia. Aktívne spolupracoval aj s Mussoliniho fašistickým Talianskom, Maďarskom admirála Horthyho a Hitlerovým nacistickým Nemeckom. VMRO potom mala už pred vojnou plnú kontrolu nad bulharskou časťou Macedónska, ktorú využívala ako základňu pre útoky proti Juhoslávii a Grécku.
Počas vojny spolupracoval najmä s chorvátskymi Ustašovcami, známymi pre svoje vojnové zločiny a úzko komunikoval s najvyššími predstaviteľmi nacistického režimu v Nemecku. Plán ovládnuť Macedónsko pod velením miestnych jednotiek podriadených SS mu však už nevyšiel. Ušiel do Talianska, kde sa mu napriek opakovaných žiadostiam bulharskej vlády o jeho vydanie nikdy nič nestalo.
Aj počas studenej vojny pracoval s podporou odnoží VMRO v Kanade a USA na vytvorení „nezávislého“ bulharského Macedónska. Potvrdila to správa analytika CIA z roku 1953, ktorá tvrdila, že funguje ako orgán na získavanie peňazí na podporu Mihajlovovej aktivity. Aj v čase pádu komunizmu a rozpadu Juhoslávie, len niekoľko mesiacov pred svojou smrťou v roku 1990, neustále tvrdil: „Som Bulhar z Macedónska“. Odsudzoval „macedónsky národný separatizmus“ 20. storočia, ktorý považoval za výsledok aktivity juhoslovanských komunistických partizánov počas 2. svetovej vojny. V niekdajšej Juhoslávii i v dnešnom Severnom Macedónsku ho považujú za „bulharofilného“ zradcu a fašistu či nacistu.