Martin Krno
V minulosti som sa pri čítaní kníh, aj tých otcových, viac zameriava na text ako na výtvarnú stránku. Keď som si pri 100. výročí narodenia Miloša Krnu listoval jeho literárne diela, tak som si aj pod vplyvom tejto rubriky pozornejšie všímal ilustrácie. Pomerne reprezentačná zbierka našich i zahraničných umelcov.
V roku 1958 v Mladých letách vytlačili jeho román o kpt. Jánovi Nálepkovi Vrátim sa živý, ktorý potom vyšiel v slovenčine ešte päťkrát a v iných jazykoch dokonca deväťkrát. Stal sa tiež predlohou pre dva filmy, známejší je ten pod názvom Zajtra bude neskoro s Milanom Kňažkom v hlavnej úlohe.
Prvé vydanie knihy a zároveň piate (1982) ilustroval, vrátane prebalu, národný umelec Július Nemčík. Otec mal medzi maliarmi viacero priateľov, ale jedine k nemu chodieval pravidelne do ateliéru. Zrejme ho tam presvedčil, aby sa zameral na Nálepku. Nemčíkovi zabezpečil tvorivý pobyt na Ukrajine, aby si osobne mohol prezrieť nížinné lesy, kde Nálepka ako dôstojník Slovenskej armády prešiel na koni s bojovými druhmi k sovietskym partizánom.
Obálku 2. vydania (1961) navrhol zaslúžilý umelec Jozef Baláž, 3. vydania (1964) akademický maliar Orest Dubay, 4. (1971) známy ilustrátor Jozef Cesnak a 6. (1986) Milan Chvíla. Napr. ukrajinské vydanie Povernus živij (1959) ilustroval I. D. Princevskij, maďarské Visszajövök (1950) Lajos Lehéň, 1. české Vrátím se živý (1960) Milena Kadlecová, 2. (1961) Jaroslav Sůra, 3. (1984) Jan Parkman, bulharské Še se vorna živ (1979) Rumen Rakšinev a lotyšské Tikumígais (1986) Marija Dubinina.
Z prvej románovej trilógie bola najúspešnejšia druhá časť – o SNP Lavína. V Slovenskom spisovateľovi ju roku 1954 zverili akademickému maliarovi Vincentovi Hložníkovi a 2. vydanie r. 1974 Antonovi Hollému, v pražskom vydavateľstve Naše vojsko (1957) Zdeňkovi Majznerovi, prvú časť trilógie Dve cesty (1953) Eugenovi Nevanovi.
S menami známych výtvarníkov sa stretávame aj v Krnových útlejších knižkách (novely, zbierky poviedok a básní), v ktorých sa často vracia k povstaleckým spomienkam: Ranný vietor (1961) Miroslav Cipár, Jastrabia poľana (1963) Milan Veselý, Meteor do daru (1973) a Modrooká zem (1980) – obe Anna Pelikánová-Bartošová, Za závejmi záveje (1981) Jozef Cesnak, ktorý je autorom obrázkov aj v otcovom poslednom románe o období prvej ČSR – Republika (1987).
Zbierky veršov od autorov z jednotlivých národov vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktoré Krno prekladal z ruštiny, spestrili kresby Nade Rappensbergerovej, Marcel Dúbravec, Marcel Cipár a ďalší.
V roku 1978 začala v Slovenskom spisovateľovi vychádzať druhá románová trilógia z obdobia rokov 1939 až 1948 s ironicky myslenými názvami Cnostný Metod (prebal a väzbu navrhol Ľubomír Longauer, v 2. vydaní (1980) na obálke figuruje fotografia poľského herca Mieczyslawa Czechowicza, ktorý v rovnomennom filme stvárnil titulnú rolu, Udatný Radúz (1984) ilustroval Stanislav Flak a Statočný Celo (1985) Vladimír Petrík.
Napokon jedna novinka, hoci sa dielo neviaže na 2. svetovú vojnu. Ide o gruzínsky národný epos spred ôsmich storočí od Šota Rusaveliho Junák v tigrej koži. Krnovho prekladu (1980) sa výtvarne úspešne zhostil už spomínaný Marcel Dúbravec. V týchto týždňoch pri príležitosti otcovej storočnice vychádza znovu, ale s ilustráciami známeho maďarského maliara a grafika Mihálya Zichyho, ktorý sa koncom 19. storočia do eposu zamiloval a svojich 35 romantických obrazov na túto tému venoval ako dar gruzínskemu národu.
