Dňa 1.septembra sa aktívny člen SZPB z Dolného Kubína a priamy účastník protifašistického odboja MVDr. Jaroslav Prokopa dožil úctyhodného veku 97 rokov. Srdečne blahoželáme k jubileu.
Životný príbeh MVDr. Jaroslava Prokopa.
Jaroslav Prokop sa narodil v Dolnom Kubíne 1. septembra 1925, kde prežil svoje detstvo a celý svoj život. Jeho otec bol pôvodom Čech a po absolvovaní a dokončení vysokoškolských štúdií vo Viedni a Brne sa dostal na Oravu do Dolného Kubína ako zverolekár. Tu si našiel svoju životnú partnerku s ktorou sa vzali. Po dvoch rokoch sa im narodil syn Jaroslav a o osem rokov neskôr syn Miloš.
Rodina Jaroslava Prokopa, hlavne jeho otec boli pred 2. sv. vojnou vystavení tlaku ľudákov. Už ako mladý 12 – 13 ročný Jaroslav trávil prázdniny u svojho strýka v Čechách – Žatci, kde sa stretol s prejavmi a názormi Sudetských Nemcov, ktorých nemal rád. Tu sa dostal aj do konfliktu s členmi Hitlerjugend, na ktorých pokrikovali protinemecké heslá.
Už tieto zážitky dospievajúceho chlapca naznačovali, že celospoločenské napätie v štáte sa bude riešiť väčším konfliktom. Ani v jeho rodnom meste Dolnom Kubíne nebola situácia pokojná. Česká minorita to na Slovensku mala stále ťažšie, hlavne po vzniku Hlinkovej gardy bolo nepriateľstvo proti nim výraznejšie.
Nový rok 1939 priniesol pre Jaroslava a jeho rodinu len utrpenie. Hneď v novom roku mu umrel otec. Našli ho mŕtveho za nevyšetrených okolností. V marci došlo k rozbitiu Československej republiky. Jeho strýka zatkli za jeho podporu študentských protestov v Prahe. Z väzenia sa už nedostal. V Dachau v roku 1943 bol fyzicky zlikvidovaný.
Keď sa Jaroslav chystal osláviť svoje 14. narodeniny, vypukla 2. svetová vojna, fašistické Nemecko napadlo Poľsko. Aj cez Dolný Kubín tiahli nemecké vojská s bojovou technikou na Poľsko. Jaroslav sa zapájal do záškodníckych akcií proti nim. Evanjelická mládež v D. Kubíne mala svoj tajný spolok, ktorého bol členom aj Jaroslav. Ako chlapci bojovali proti ľudákom, ktorí sa po vzniku vojnového Slovenského štátu rozťahovali ešte viac. V noci vykonávali diverzné akcie proti nim. Strhávali ich plagáty a písali na nich rôzne hanlivé heslá a karikatúry. Jeho postoj k vtedajším štátnym pomerom bol jasný. Ako študent dolnokubínskeho gymnázia v skupine mladých študentov jasne prejavoval svoj odpor proti nemeckému fašizmu a ich domácim prisluhovačom. Nemalú zásluhu na jeho názorovom formovaní v tom období mal profesorský zbor.
Jaroslav ešte nestihol dovŕšiť 18 rokov a už pomáhal svojmu starému otcovi pri prevádzaní utekajúcich väzňov z poľských koncentračných táborov a vojnových zajatcov, ktorí utekali z obsadeného Poľska cez sever Oravy na juh Slovenska. Od nich sa dozvedel o nacistických zverstvách, ktoré páchali. Chcel ale vykonať ešte viac.
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie o 3 dni mal mať 19 rokov. Vtedy Revolučný okresný národný výbor v D. Kubíne vyhlásil mobilizáciu a mladý Jaroslav Prokop sa okamžite prihlásil v dolnokubínskych kasárňach medzi prvými ako branec na pomoc SNP.
Po vyzbrojení hneď v prvých akciách bol nasadený ako pomocník guľometčíka a bojoval v okolí Hruštína, kde zo severu od Poľska sa približoval nemecký konvoj. Po viac ako mesačnom obrannom boji, nedokázali odolávať nemeckej presile s lepším vyzbrojením a museli ustúpiť.
Trojica kamarátov sa rozhodla odísť z Oravy do centra povstaleckého územia do Banskej Bystrice. Po ústupe povstalcov na Donovaly nálada vojakov bola skľučujúca. Povstanie bolo potlačené a väčšina vojakov prešla na partizánsky spôsob boja. Na Donovaloch sa stretol s generálom Viestom. Dobre si pamätá jeho slová: „ Chlapci, situácia nie je dobrá, ale kto chce, môže ísť so mnou v ústrety nášmu generálovi Svobodovi a slávnej Červenej armáde. Ale počítajte so smrťou!“ Trom kamarátom nebolo treba viac hovoriť a boli rozhodnutí pripojiť sa k nemu. Po prvých kilometroch ťažkého pochodu chrbtom Nízkych Tatier, na Prašivej, stretli oddiel Jegorova a trojica kamarátov sa rozhodla pridať sa k nim.
V krátkosti jeho ďalšie bojové cesty.
Doslova prežil ťažké boje pri Korytnici, kde len zázrakom sa im podarilo niekoľkým uniknúť z pripravenej pasce, kde ich zradili prisluhovači fašizmu. S bojovými druhmi sa rozhodol prejsť na Oravu, kde sa pridal k oravsko-liptovskej partizánskej skupine Signál, kde sa aktívne podieľal na prieskume a diverznej činnosti proti nemeckým jednotkám. Napokon spolu s Červenou armádou vkročili v skorých ranných hodinách 5. apríla 1945 do D. Kubína.
Hneď po vojne bol jedným zo zakladajúcich členov Zväzu partizánov. V období od 22.9. do 19.10. 1947 sa zúčastnil na boji proti banderovským bandám.
Po vojne ako absolvent gymnázia sa rozhodol študovať na univerzite v Brne, kde promoval ako absolvent zverolekárstva. Dostal ponuku do Košíc, kde sa zakladala nová fakulta. Rozhodol sa ísť domov na Oravu, kde si v roku 1956 v svojom rodisku založil rodinu.
Ani Jaroslav Prokop sa nevyhol koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov nepravdivému udavačstvu jeho neprajníkov, že ako protisocialistický živel, sa do povstania zapojil len zo zištných dôvodov a vypočítavosti. Hrozilo mu dvojročné väzenie. Aj vďaka svedectvu bývalého veliteľa – komisára partizánskeho oddielu Signál majora Černycha – Lucenka, ho omilostili.
Za jeho zásluhy v odboji mu boli udelené mnohé vyznamenania z príležitosti výročí SNP a víťazstva nad fašizmom.
Ostatné jeho vyznamenanie dostal pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom 8. mája 2018 pri pamätníku na hranici Slovenska a Česka na Makove z rúk prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý udelil štátne vyznamenanie 8. priamym účastníkom protifašistického odboja z Českej a Slovenskej republiky. Medzi vyznamenanými bol aj dlhoročný a zakladajúci člen SZPB Jaroslav Prokop. Išlo o medailu „Za významné zásluhy o rozvoj vlasti, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky“. Slávnostný akt sa uskutočnil pri pamätníku 1. československej partizánskej brigády Jána Žišku za účasti významných politických a štátnych predstaviteľov oboch republík.
Ďalej to bola pamätná medaila od ministra obrany SR k 75. výročiu SNP a skončenia 2. svetovej vojny. Koncom roka 2019 dostal za svoje zásluhy a angažovanosť ocenenie „Osobnosť Žilinského samosprávneho kraja“.
Ako dlhoročný a ešte pomerne aktívny člen SZPB sa veľmi rád zúčastňoval do vypuknutia pandémie Covid – 19 besied s mladými žiakmi a študentmi škôl z Dolného Kubína aj v regióne hornej Oravy a odovzdával im svoje autentické spomienky na historické udalosti z obdobia 2. sv. vojny a SNP.
Aj napriek jeho zdravotnému obmedzeniu naďalej sa aktívne v rámci možností zúčastňuje spomienkových stretnutí a osláv z príležitosti významných výročí v mieste svojho bydliska a blízkom okolí. Je príkladom aktívneho prístupu a prínosu pre našu ZO aj ostatným mladším členom.
Výbor a ostatní členovia ZO SZPB D. Kubín ďakuje pánovi J. Prokopovi za jeho aktívnu prácu v SZPB a osvetu medzi mládežou a praje mu hlavne pevné zdravie a ešte veľa príjemných chvíľ v kruhu rodiny a priateľov. Ku gratulácii sa pripája Oblastný výbor SZPB Ružomberok na čele s Róbertom Fajtom.
Dolný Kubín dňa
Štefan Novák – tajomník ZO SZPB D. Kubín.