Branislav Balogh, Ján Rohár
foto archív Bojovníka, MO SR
Priamo na Deň víťazstva 9. mája 2023 nás veku nedožitých 96 rokov opustil vojnový veterán plukovník Pavol Liška. Rodák z Dobrej Vody sa narodil 29. júna 1927, v januári 1943 nastúpil k vojenskej hudbe v Trenčíne.
V polovici roka 1944 sa zintenzívňovali protivojnové a protinemecké nálady v spoločnosti. Viacerí vojaci z martinských kasární dezertovali a niekedy vzali so sebou aj debny munície. ,,My, keď bolo pekné počasie, sme nacvičovali hudobný program vonku na okraji kasární. Niekedy okolo konca júla sme do skúšky chodili už s puškami a debničkou nábojov alebo granátov, “spomínal si po rokoch.
Prvá kontakty s povstalcami
Tesne pred vypuknutím SNP prerazili tri tanky závoru kasární a pridali sa k povstalcom. Keďže veliteľ miestneho partizánskeho oddielu pre tanky nemal v tom momente využitie, poslal ich späť do Turčianskeho sv. Martina so slovami, že keď sa celá posádka pridá k Povstaniu, hlavné velenie už bude vedieť ako ich využiť.
Pavol Liška sa ako vojak stal aj svedkom udalostí okolo streľby na skupinu nemeckých dôstojníkov z Ottovej vojenskej misie 25. augusta 1944, ktorá urýchlila okupáciu Slovenska nemeckými nacistami. „Pre mňa ako 17-ročného to bol nezabudnuteľný zážitok. Nad Martinom začali nalietavať nepriateľské lietadlá. Zatiaľ len prieskumné. Našu hudbu včlenili do obrany kasární ako strážny oddiel. Kasárne sa premenili aj na miesto opráv poškodenej techniky. Chodili sme do stráže a na hliadkovanie po meste.“
O niekoľko dní po vyhlásení Povstania im vydali preukazy príslušníka Prvej Československej armády na Slovensku s podpisom jej veliteľa ppluk. Jána Goliana. „Nasledovali kruté boje cez Strečno, Vrútky až po Martin. Kasárne boli denne napadané, pretože sa tam nachádzali zásoby pohonných hmôt. Proti obrnenej technike, letectvu sa bolo veľmi ťažko ubrániť.“
Zdravotník v protitankovej jednotke
Pán Liška po rokoch vyzdvihioval statočnosť povstalcov i skúsených francúzskych partizánov, ktorí udatne vzdorovali presile. Kasárne v tom čase okrem opráv techniky zabezpečovali vyzbrojovanie a vystrojovanie ďalších jednotiek.
V polovici septembra sa presunuli do Radvanských kasární v Banskej Bystrici. Tam Liška absolvoval týždenný zdravotnícky rýchlokurz. Ako zdravotník sa v Slovenskej Ľupči pripojil k miestnej protitankovej jednotke, solídne vybavenej s množstvom prenosných zbraní: „Naša rota mala vo výzbroji sovietske protitankové pušky PTRS-41, americké Bazooky, ľahké guľomety a samopaly.“ S nepriateľom sa stretli pri Tisovci, kde absolvovali ťažké boje.
Rotu nasadzovali na rozličné úseky, kde mali Nemci prevahu obrnenej techniky. Išlo o náročné úlohy, nakoľko obranné postavenia boli provizorné a iba tak za kôpkou hliny alebo kríčkom s protitankovou technikou to bolo neuveriteľné psychické zaťaženie.
Ranených prevážali aj s kamarátom Jánom Kišom na letisko Tri Duby, odkiaľ ich odvážali do nemocníc na Ukrajine v Ľvove a Kyjeve. Späť privážali príslušníkov 2. samostatnej čs. paradesantnej brigády. Mladý záchranár sa stal aj svedkom nešťastia, keď lietadlo spadlo a zahynuli všetci členovia posádky.
Nerovný boj pri Dobrej Nive
Následne sa presunuli do priestoru Dobrej Nivy, kde zaujali obranné postavenie a spolu s mínometníkmi a ženistami kládli míny. Na niekoľkých hektároch sa odohral bojový stret s Nemcami vyzbrojenými tankami, mínometmi, ľahkým delostrelectvom a vzdušnou podporou.
Povstalcom prišiel na pomoc pancierový vlak Štefánik a elitná jednotka príslušníkov paradesantnej brigády. Cez Podzámčok boli nútení ustúpiť až ku Kremničke. „Videli sme, ako občania kopú hlboký protitankový zákop, ktorý po potlačení Povstania do hôr Nemci aj s gardistami použili ak masový hrob antifašistov, “ rozprával Liška
Po ústupe do Starohorskej doliny veliteľ jednotku rozpustil a mládenec sa vydal smerom domov. Pri osade Turecká ich zasiahol nemecký prepad, takmer prišli o život. Pri tom ako s kolegom odvádzali do bezpečia 73-ročnú Annu Spišiakovú.
„Keď sme boli už blízko bunkra, počuli sme pišťať mínu. Ľahli sme si, starenka medzi nami. Mína vybuchla. Boli sme ako bez seba. Babička bola na mieste mŕtva a nám sa ako zázrakom nič nestalo, len nás to ohlušilo.“
Kariéra príslušníka vojenskej hudby
Po vojne sa Liška zapojil do opatrení na východnom Slovensku proti banderovcom. Následne prežil kariéru ako príslušník vojenskej hudby, za zásluhy v SNP ho povýšili na plukovníka. Bol aktívnym členom SZPB a mladým na nespočetnom množstve prednášok odovzdával svoje posolstvo, aby sa už nikdy vojna neopakovala.
A ako sám o SNP a vlastnej statočnosti hovoril s odstupom desaťročí? „Nemôžem sa chváliť hrdinstvami, ani zvláštnymi skutkami. Bol som ako jeden z príslušníkov protitankovej roty kpt.žand. Alexandra Urbana od jej vzniku až do zániku na Starých Horách. S ňou som sa zúčastnil na všetkých bojových akciách. Som na to hrdý a rád si spomínam.“
“