Pamätník je umiestnený na pahorku s výhľadom na mesto a okolie.
Lýdia Kokavcová
Foto: autorka
Niekomu sa to možno bude zdať nelogické, ak povieme, že na vojenskom cintoríne to žije. Pre obyvateľov Liptovského Mikuláša je však pamätník Háj Nicovô a jeho okolie vychádzkovým, športovým a turistickým cieľom. Mesto sa tak vracia k pôvodnej myšlienke vytvorenia lesoparku, kde sa stretávajú ľudia každého veku a popri voľnočasových aktivitách tu spoznávajú históriu.
Boje o Liptovský Mikuláš boli druhými najkrvavejšími na Slovensku, krutejšia bola už len bitka o Karpatsko-dukliansky priesmyk. Kľúčovými bodmi nemeckej obrany boli kóty 748 Háje a 729 Nicovô. Kto ich ovládal, mal kontrolu nad mestom a prístupmi do neho. Pahorok, ktorý je od mesta vzdialený niečo vyše troch kilometrov, poskytuje výhľad na veľkú časť Liptovskej kotliny. Pri dobrom počasí vidno aj Chočské vrchy či Západné Tatry, nádherný býva výhľad na Kriváň. Cintorín je v lesnom prostredí, popri ňom vedie regionálna cyklistická trasa, miesto často navštevujú školské zájazdy, pozostalí, turisti aj kolektívy SZPB.
Pamätník spolu s cintorínom je najväčším pohrebiskom československých vojakov na Slovensku. Je tu 1 415 hrobov príslušníkov 1. československého armádneho zboru, partizánov a vojakov povstaleckej 1. československej armády na Slovensku, exhumovaných v oblastiach Liptovského Hrádku, Liptovského Mikuláša, Ružomberka a Dolného Kubína.
Zmena za pol milióna
„Raz sa tu fotografovali novomanželia a vedľa stáli členovia Klubu vojenských výsadkárov SR. Jeden z nich strčil neveste do ruky repliku samopalu, vraj aby mala netradičnú fotku,“ smeje sa predseda OblV SZPB Liptovský Mikuláš Ján Martinko. Páči sa mu, že na cintoríne je živo, no prijal by dôstojné oplotenie a správcu, ktorý by denne areál navštevoval. „Pozrite, vojakovi na súsoší chýba pažba samopalu. Drevené časti oplotenia sú vytrhané, niekto s nimi asi podkúril,“ ukazuje prejavy vandalizmu.
Areál cintorína nedávno zmenil svoju podobu. Kedysi tu boli typické hroby s malým náhrobným kameňom a obrubníkom. Vnútro boli vysypané štrkom, pomedzi kamienky vyrastala tráva. O takéto hrobové miesta sa však po roku 1989 nemal kto pravidelne starať. „Zapájali sme do prác seniorov, študentov a žiakov, no po krátkom čase vyzerali hroby opäť zanedbane,“ hovorí primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Pritom hroby tvoria takmer polovicu areálu.
Architekti prišli s myšlienkou, že hrob s obrubníkom nahradí malý náhrobok s menom. Keďže sa použili pôvodné náhrobné kamene, každý prešiel reštaurovaním, konzervovaním a antigrafitovou úpravou. „Esteticky to vyzerá oveľa lepšie, v čase významných výročí dávame na každý kameň venček a sviečku. Areál pôsobí dôstojne a v noci krásne žiari,“ približuje primátor.
Zmeny stáli pol milióna eur, vyčlenila ich ešte Pellegriniho vláda. „Minister Naď na otvorení nového areálu v roku 2021 prisľúbil, že vyhlási výzvu a my sa budeme môcť prihlásiť s projektom ďalšej etapy obnovy. Mikulášsky okrášľovací spolok tak urobil, no ministerstvo obrany rozhodlo, že sme neuspeli.“ Podľa Jána Blcháča treba ešte aspoň 200-tisíc eur, aby sa areál zrekonštruoval do akceptovateľnej podoby. Samotný podstavec pylónu totiž klesá nadol, travertín na bočných častiach sa drobí na kúsky.
Háj Nicovô nie je len pamätník a cintorín, ale aj športovo-rekreačná a oddychová zóna. Nie je to tak dávno, čo blízko areálu pamätníka otvorili bežecké trasy mikulášskych olympionikov Petry Vlhovej (3,3 km a prevýšenie 140 m) a Michala Martikána (5,3 km a prevýšenie 175 m).
Bude tu Národný vojenský cintorín?
Predseda OblV SZPB Ján Martinko sa pristaví pri skupinke turistov. Prišli z východného Slovenska, zaujímajú ich dejiny. Podľa neho bývajú veľmi úspešné napríklad rekonštrukcie bojov. Vďaka výhľadu do doliny sú veľmi názorné. „Páčia sa žiakom aj študentom. Používame farebné dymovnice, aby sme odlíšili jedných vojakov od druhých.“
Historik Oldřich Vaněk konštatuje, že ešte aj dnes sa prihlasujú ľudia, ktorí hľadajú miesto posledného odpočinku svojich blízkych padlých v 2. svetovej vojne. „Jednej pani z Moskvy som pomohol zistiť, kde zahynul jej príbuzný. Napísala o tom dokonca článok do tamojších novín.“ Podľa historika je v archívoch ešte stále ukrytých veľa faktov, ktoré sa oplatí prebádať.
Ešte v roku 2010 sa dohodlo, že v spolupráci so SZPB sa celonárodné oslavy ukončenia vojny budú každých päť rokov konať v Liptovskom Mikuláši. Mesto chce súčasne dosiahnuť, aby bol Háj Nicovô vyhlásený za národný vojenský cintorín. Znamenalo by to, že tu budú pochovaní aj tí, čo padli v službe v súčasnosti. Menší Pamätník novodobým veteránom už stojí pri vchode do hlavného areálu.
Cintoríny a pamätníky nemajú byť zakonzervovanými a odľahlými pietnymi miestami, práve naopak. Národná kultúrna pamiatka Háj Nicovô je všetkým na očiach – a tak je to dobre.
