Braňo Ondruš
História sa vraj v ľudských dejinách niekedy opakuje. Ale ak sa to deje, vždy vraj ako tragédia alebo fraška. Slovenské národné povstanie už raz bolo pod politickou kontrolou vládnej moci. Dlho a malo to škodlivé následky. Kontrolovaná historiografia musela o niečom z SNP hovoriť a písať len málo, o niečom dokonca vôbec nič. Povstanie v takejto interpretácii strácalo viacero svojich rozmerov, bolo sploštené a ochudobnené.
Za uplynulých 30 rokov dali odborní zamestnanci a spolupracovníci Múzea SNP Povstaniu plnohodnotnú formu, ktorá zahŕňala všetky aspekty jeho prípravy a priebehu, života slovenskej spoločnosti v rokoch 1939 – 1945, ba aj neskôr, ak sa to týkalo SNP.
Minister Naď si zrazu agresívne uplatňuje právo získať kontrolu nad činnosťou celonárodného slobodného múzea. Nezabúdajme, že ministerstvo obrany ako jediné existuje výlučne pre riadenie ozbrojenej zložky štátu. Preto sa iba na ňom uplatňuje jediný spôsob riadenia – velenie. Minister obrany je jediným členom vlády, ktorý vydá rozkazy. Napokon, rozdiel medzi riadením akejkoľvek civilnej a vojenskej organizácie je jasný aj malému dieťaťu.
Nevieme, čo si o nápade svojho ministra myslí riaditeľ Vojenského historického ústavu, lebo je to absolútne nepodstatné. Je to vojak, ktorý sa podľa zákona nesmie priečiť ministrovi obrany. Má síce právo na svoj názor, ale konať musí bez ohľadu naň. A mlčať, aj keď s rozkazom nesúhlasí. VHÚ nemá správnu radu zloženú z nezávislých odborníkov, ako je vedecká rada Múzea SNP. Dokonca funkcie členov riaditeľstva VHÚ sa nazývajú „dôstojník riaditeľstva“ a naozaj v nich pôsobia armádny dôstojník a dôstojníčka.
Zaradiť Múzeum SNP do takejto štruktúry riadenia znamená veľmi nebezpečný precedens. Minister Naď hneď na začiatku debaty obvinil Stanislava Mičeva z politickej angažovanosti v „nesprávnej“ (ľavicovej) strane. Zároveň nechce garantovať ani len zachovanie právnej subjektivity, ale chce múzeum zaradiť pod vojenskými rozkazmi riadený historický ústav na čele s plukovníkom.
Slovenské národné povstanie už „zažilo“ roky politickej kontroly. Angažovanosť Jaroslava Naďa v rôznych kauzách za posledný rok a jeho mimoriadne aktívna angažovanosť v získaní Múzea SNP naznačuje, že história sa má opakovať. Či to bude fraška alebo tragédia ešte nevieme. Ale chuť ministra obrany dostať SNP pod politickú kontrolu je škodlivá a nebezpečná v každom prípade. Nielen pre historikov, ale pre nás všetkých.