Starý otec bol účastník Povstania a moja rodina z otcovej i maminej strany stratila počas vojny viacero blízkych. Sestra Viera nesie meno po tete, ktorú umučili fašisti, a ja som svoje dostala po sovietskych kaťušiach. V detstve som bývala kúsok od Múzea SNP v Banskej Bystrici. V tom čase som poznala všetky vystavené exponáty. Už dlhšie žijem v Bratislave, no aj tu mám „svoj“ pamätník. Je však z iného súdka než bystrický monument.
Malý Slavín ukrytý v hore nad Račou prirodzene zapadá do okolitého prostredia. Obklopuje ho les, o pár metrov ďalej studnička a lúka so stolmi a prístreškami ako stvorenými na piknik. Pomník tvorí veľká skalu s osadenou tabuľou, kde sú mená dvoch padlých červenoarmejcov, ktorí tam začiatkom apríla 1945 pochovali. Dostať sa tam nie je jednoduché, vyžaduje si to trochu námahy. Pešia trasa z Knižkovej doliny trvá poldruha hodiny, takmer celá vedie do kopca. Ale stojí to za to. Čo tu však chýba, je signál mobilných operátorov. Super!
Už bez mála 30 rokov sa teší veľkej popularite turistický pochod na Malý Slavín, ktorý pri príležitosti oslobodenia organizuje Klub Nového slova a v posledných rokoch aj oblastný výbor SZPB a ruská ambasáda. Nazbiera sa zo 200 ľudí všetkých generácií. Včas si rozdelíme úlohy, kto zabezpečí autobus pre starších účastníkov, kto nakúpi suroviny na guláš, špekáčiky, chlieb, kto dá po zime do poriadku areál okolo pamätníka, kto pripraví vatru… Všetko to však absolvujeme s radosťou.
Ide o úžasnú podujatie. Na krátkom pietnom akte nemajú miesto frázy, ani zbytočné okázalosti. O to úprimnejšie znejú slová vďaky padlým sovietskym vojakom a o to významnejší je imperatív nikdy nezabudnúť a nedopustiť, aby nacizmus a fašizmus opäť zdvihol hlavu. Minulý rok nám korona skrížila plány, 28. ročník pochodu sme museli zrušiť, no to nám nezabránilo, aby sme sa postarali o pravidelnú údržbu pamätníka. Ktovie, ako to bude tohto roku, ale nezabúdame. A prídeme zas.
Katarína Ftáčniková Kocurová, Bratislava