Lýdia Kokavcová
Zjavne pomenovanie ulice vo Varíne podľa vojnového zločinca viac trápi ľudí na celoslovenskej ako na miestnej úrovni. Už roky sa ním zaoberajú súdy, prokuratúra, médiá, jazykovedci či ďalšie organizácie. Napriek tomu, že od posledných volieb do miestneho zastupiteľstva ubehlo viac ako pol roka, lokálna samospráva zmenu neurobila.
Občania si vlani v októbri zvolili nových poslancov, no postoj k názvu ulice zostáva nezmenený. Ešte začiatkom apríla starosta Michal Cvacho hovoril čosi o vzniku názvoslovnej komisie, ktorá bude rokovať o inom pomenovaní viacerých ulíc. Doposiaľ však žiadne výsledky nevidno.
Lenka Ticháková, ktorá ako jediná z predchádzajúceho zastupiteľstva navrhovala ulicu premenovať, už poslankyňou nie je. Starosta, ako sám hovorí, sa bude riadiť vôľou občanov. „Napíšte, že ja na to nemám názor a chvalabohu ani ho mať nemusím,“ povedal nám do telefónu vlani v lete, keď sme sa ho pýtali na osobný postoj k tabuľke s menom Jozefa Tisa.
Púte do Altöttingu
Prečo Varínčania tak tvrdošijne trvajú na takejto pripomienke dr. Tisa? Pravdou je, že obec bola kedysi malým mestečkoms rušným spoločenským životom. Žilo a pracovalo tu mnoho Židov, o tom svedčí aj ich starý cintorín na okraji dediny. Mnohých odvliekli do koncentračných táborov alebo inak prinútili opustiť svoje domovy. Nikdy sa už nevrátili a ich majetky arizovali tunajší obyvatelia. Vari to je dôvod úcty k vojnovému zločincovi?
V Kronike obce Varín, ktorú sme našli na internete, sa dozvedáme: „Ihneď po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky sa ozývali hlasy o prinavrátenie pozostatkov Andreja Hlinku do Maužolea (zrejme má byť Mauzólea, pozn. red.)v Ružomberku, ktorý bol pred skončením druhej svetovej vojny prevezený na neznáme miesto. Mnohí odpovedali, že ešte nedozrel čas, lebo moc majú vo svojich rukách na kľúčových miestach komunisti. Títo predvídaví národovci iste hlbšie poznali zákulisie a stav jadra politickej situácie na Slovensku a zámeroch do budúcnosti. Obdobne tomu bolo, keď sa hovorilo o rehabilitácii prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisu. Občania aj z Varína chodievali po otvorení hraníc na národnú púť do HLTOTTINGU v Rakúsku (správne má byť Altöttingu v Nemecku, pozn. red.), ako tomu bolo 17. apríla 1993 z príležitosti 46. výročia smrti Dr. Jozefa Tisu, ktorý sa utiahol do kláštora v uvedenom meste tesne pred skončením druhej svetovej vojny, avšak jeho úkryt bol vyzradený Dr. Karolom Murínom a následne dovezený na Slovensko a po súdnom procese popravený. (…) Obecné zastupiteľstvo prejavovalo hlbokú úctu ku osobe Dr. Jozefa Tisu a na svojom zasadaní po predchádzajúcej podpisovej akcii v časti obce Kamence sa rozhodlo 4. 11. 1993 pomenovať jednu ulicu na Ulicu Dr. Jozefa Tisu.“
Združenie Zabudnutý Varín
Pred časom opäť na problém upozornilo Dokumentačné stredisko holokaustu. Historik Ján Hlavinka a historička Katarína Zavacká spolu s právnikom Andrejom Wernerom prehľadne zhrnuli všetky argumenty o tom, prečo by malav tejto kauze nastať okamžitá zmena. Poukazujú na historické fakty aj právne východiská. Andrej Werner konštatuje:
„Nemožno tvrdiť, že slovenský právny poriadok je natoľko nekvalitný, že by akokoľvek toleroval alebo dovoľoval tolerovať ulicu s názvom Dr. Jozefa Tisu. Práve naopak. Rozhoduje teda postup orgánov aplikácie práva, kde treba uviesť, že v minulosti bol laxný, ba až hrubo nedostatočný, čo je tiež jedným zo zdrojov súčasných problémov kauzy.“ Akékoľvek výhovorky teda nemajú opodstatnenie. Príčinou je duch ľudáctva, ktorý pri rozhodovaní prevláda.
Pritom v obci sídli občianske združenie Zabudnutý Varín. Pravidelne pozývajú na spomienkové stretnutia, vedú menoslov židovských spoluobčanov zavlečených do koncentračných táborov, vlani odhalili pamätnú tabuľu obetiam holokaustu. Škoda že laxnosť a alibizmus tých, ktorí majú rozhodnúť, vyhráva nad príkladnou aktivitou dobrovoľníkov. Zostáva veriť, že jedného dňa to bude naopak.