Text: Ján Uhrík Foto: Jozef Kušnír
V stredu, 6. októbra 2021 podvečer sme si na Pamätníku 1. Čs. arm. zboru v ZSSR na Dukle, na Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku a pri soche Armádneho generála Ludvíka Svobodu pripomenuli 77. výročie KDO a deň vstupu prvej československej pozemnej jednotky na rodnú zem. Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Dlhé roky sme si tento deň pripomínali ako Deň Československej ľudovej armády. Dnes už nemáme armádu, tobôž už nie ľudovú, zato máme vysoko arogantného ministra (už nie národnej) obrany, ktorý vo svojej bohorovnosti označil bojovníka proti fašizmu za hlupáka. Možno práve preto sa zišlo podvečer, podľa môjho odhadu viac ako 200 ľudí na výzvu Motorkárov Slovenska „Brat za brata“ na pamätných pietnych miestach, aby sa vyhli tejto arogancii. A urobili dobre. Atmosféru, ktorá panovala na oboch pamätníkoch slovami ťažko opísať.
Bol to súhrn vďaky, piety, slávy, radosti i odhodlania. Pri Československej štátnej hymne spievali všetci Českú i Slovenskú časť (jeden dokonca „zamachroval“ že on vie všetky štyri slohy Slovenskej hymny), kto vedel, spieval aj Ruskú hymnu. Účastníci spontánne položili kytice a vence k pamätníkom spoločne, nehľadiac na to že „táto kytica je moja a ten veniec zas môj“. K piete sa pridali aj svetelné efekty. Na Dukle to bol Slovenský znak s číslom 25 000. Toľko bolo obetí jednej z najťažších horských bojových operácií Červenej armády na pomoc SNP.
Vo Svidníku zas červená hviezda s číslom 63 518 červenoarmejcov, padlých pri oslobodzovaní Slovenska. K soche Gen. Svobodu sme len ticho položili kvety a tak vzdali hold legendárnemu veliteľovi 1. Čs. arm. zboru v ZSSR, bojovníkovi proti fašizmu a neskoršiemu prezidentovi ČSSR. Pritom zaznela Slovenská hymna v podaní speváckeho súboru z Čane a tiež Hymna Ruskej federácie. Keď sa „čosi-kamsi“ v dave zjavila gitara, v podaní mnohohlasného súboru zazneli slovenské, ruské, národné aj bojové piesne. V panujúcej atmosfére spieval každý, kto vedel i ten čo nevedel. Na záver pietnych aktov prítomní rozniesli kahance zo znakov, na hroby v ktorých spia svoj večný sen tí, ktorí obetovali za nás, za naše oslobodenie to najcennejšie, svoje životy.
Vďaka Vám hrdinovia, Slováci, Česi, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a príslušníci ďalších národov ZSSR. Účastníci pietneho večera z celého Slovenska dokázali, že Vaša obeť nebola márna a Vaše hrdinstvo nie je, a nebude zabudnuté. A napriek, alebo „vďaka“ tým, ktorí by pamiatku na Vás a na Vaše hrdinstvo najradšej vymazali z pamäti národa a „otočili“ náš pohľad opačným smerom, nás, vďačných občanov Slovenska aj Európy, bude pri Vašich hroboch čoraz viac. Budeme niesť Váš odkaz boja proti fašizmu, potreby celosvetového mieru a priateľských – bratských vzťahov medzi národmi.
