Branislav Balogh
Útla knižka českej autorky Jitky Neradovej s názvom Statečnost je ženského rodu (Toužimský a Moravec, 2022) nás presúva do obdobia protektorátu, tesne po atentáte na Reinharda Heydricha. Opisuje spolu trinásť osudov statočných žien, ktoré sa neváhali postaviť zlu a aj pod hrozbou straty života pomáhali odboju.
Samotný počin je dobrou iniciatívou upriamiť našu pozornosť aj na ženy, ktoré sú v dejinných súvislostiach neraz prehliadané. Popularizačno-náučná publikácia približuje príspevok žien k odboju spolu s vtedajšou atmosférou. Čitateľovi pomáha cibriť si predstavivosť nielen vďaka opisu prostredia, ale aj fiktívnymi rozhovormi, ktoré ženy vedú so svojím okolím. Neradovej sa tak darí vtiahnuť publikum do deja vtedajšej atmosféry Protektorátu.
Počnúc príbehom 14-ročnej Jindřišky Novákovej, ktorá odtlačila Kubišov bicykel po jeho úteku z miesta činu, až po neoblomnú kritičku nacistickej zlovôle Františku Plamínkovú, majú všetky príbehy tragický koniec. Okrem výnimiek končia takmer všetky ženy svoju životnú púť v KT Mauthausen alebo na popravisku strelnice v pražských Kobylisích.
Autorka sa nevyhýba ani morálne komplikovaným príbehom, akým je bezpochyby osud Marie Navarovej. Tá na jednej strane v deň atentátu poskytla vozidlo ranenému Heydrichovi, na druhej strane využívala odmenu od gestapa v prospech Nemeckého červeného kríža a na podporu pozostalých po dozorcoch v Pankráckej väznici. Z hľadiska novátorského prínosu knižky je potrebné kriticky pripomenúť, že dielo je kompilátom informácii z publicistických a populárno-náučných kníh viacerých autorov, spomeniem Jaroslava Čvančaru a Jiřího Padevěta. Naopak za pozitívny prvok považujem fotografickú prílohu Jaroslava Čvančaru, ktorá knižku oživuje a čitateľovi vizuálne sprostredkúva obraz žien, o ktorých sa píše. Obohatením sú aj dve poviedky žiačok základnej školy v závere knihy.
Jitka Neradová: Statečnost je ženského rodu. Vyd. Toužimský a Moravec, 2022, 128 strán