Foto: Jednotka Edelweiss aj s veliteľom Ladislavom Nižnanským, ktorý zomrel 23. decembra 2011 na slobode v Nemecku.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 14. februára 2023 vyhláškou udelil 10. samostatnej horskej útočnej brigáde Pozemných síl Ukrajiny čestný názov Edelweiss (v prekl. plesnivec alpínsky). Jednotka sa tak môže oficiálne označovať týmto názvom. Krok ukrajinského prezidenta vyvolal diskusiu o tom, či ide o oživenie nacistickej symboliky alebo o neškodný názov zoskupenia.
Tristo mužov v štyroch oddieloch
Daniela Baranová, historička
Na Slovensku sa s názvom Edelweiss spájajú tie najhoršie spomienky. Nacistická protipartizánska jednotka Abwehrgruppe 218 s krycím názvom Edelweiss alebo Kampfgruppe Edelweiss operovala na strednom a západnom Slovensku na prelome rokov 1944/1945. Príslušníci tohto útvaru vykonali asi 50 teroristických prepadov, zavraždili viac než 300 ľudí a viac ako 600 zajatých osôb odovzdali nacistickým bezpečnostným zložkám.
Organizovaním jednotky bol poverený barón major (mjr.) Erwin von Thun-Hohenstein pochádzajúci z moravského Sliezska. Jednotka mala okolo 300 mužov a tvorili ju štyri oddiely. Prvý, 25-členný oddiel, tzv. partizánsky sa kreoval z bývalých povstaleckých vojakov a partizánov, ktorí podliehali priamo mjr. Erwinovi von Thun-Hohensteinovi. Príslušníci oddielu plnili rolu agentov, rozviedčikov, ale hlavne provokatérov. Druhý, 50-členný oddiel, tzv. kozácky bol sformovaný z ukrajinských nacionalistov, ktorým velil šikovateľ Berlisov. Tretí oddiel, tzv. kaukazský mal okolo 100 mužov a býva tiež označovaný ako kozácky, resp. moslimský. Pozostával z príslušníkov rôznych kaukazských národov a operoval pod velením šikovateľa Chana. Štvrtý oddiel, tzv. slovenský bol najpočetnejší: mal 130 členov a velil mu kapitán (kpt.) Ladislav Nižňanský. Jadro štvrtého oddielu tvorili bývalí príslušníci špeciálneho oddielu Slovenskej pracovnej služby (SPS). Rozdelení boli do štyroch čiat, ktorým velili: Ján Tomík, Karol Maťko, Pavol Hodas, Bartolomej Gúrsky.
Spolupracovali aj ľudáci
Jednotka Edelweiss spadala pod velenie Stíhacích zväzov SS a zameriavala sa predovšetkým na likvidáciu partizánov využívajúc rôzne metódy, aby sa jej príslušníci rafinovaným spôsobom infiltrovali medzi antifašistov a partizánov. Obliekali si uniformy slovenskej armády, SPS, Zbraní SS, ktorých súčasťou bolo zimné maskovacie oblečenie doplnené lyžami a lyžiarkami. Pri raziách nepoužívali dôstojníci pôsobiaci v útvare hodnostné označenie.
Prvé trestné výpravy hlboko do hôr vykonali príslušníci jednotky už v októbri 1944 v okolí Zázrivej a Hornej Štubne. Neskôr „čistili“ slovenské hory od „banditov“ v okolí Banskej Bystrice, Zvolena, Kremnice, Blatnice, Brezna, Banskej Štiavnice, Oslian, Ilavy, Handlovej, obce Podhradie, Prochote, Dolných Vesteníc a Novák. Počas decembrovej akcie v Nízkych Tatrách aj „vďaka“ konfidentom z Brezna a Hornej Štubne prepadli v horskej chate na Veľkom boku (chotár obce Polomka) nič netušiacich antifašistov. Medzi ukrývajúcimi sa v horách bolo 15 príslušníkov americkej vojenskej misie, ktorú viedol poručík James Holt Greenoma a traja členovia britskej vojenskej misie mjr. H. M. Sehmera, ktorí cez Povstanie pôsobili na Veliteľstve 1. Československej armády na Slovensku. Zaistencov previezli do väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici a odtiaľ deportovali do koncentračného tábora Mauthausen, kde ich po neľudskom trýznení popravili.
Masaker na Horehroní
Jednotka Edelweiss je v našej slovenskej novodobej historiografii zapísaná tými najčernejšími písmenami, a to v súvislosti s tragickými udalosťami z 21. januára 1945. Na základe informácii od nacistických spravodajcov bezpečnostnej polície, ako aj od miestnych konfidentov z Veľkého Poľa a Píly príslušníci jednotky prepadli Ostrý Grúň. Posilňoval ich 100-členný oddiel Heimatschutzu a špeciálna jednotka SS so samohybnými delami a obrnenými vozidlami prepadli. Trestná výprava si vyžiadala obete 62 civilistov, maloleté deti nevynímajúc. Po masakre sa jednotka potúžená alkoholom vydala smerom na Kľak, kde pokračovala v terorizovaní a vraždení obyvateľstva. Znamenalo to stratu životov ďalších 84 ľudí. Druhýkrát sa aktéri zločinu vrátili na miesto činu 24. januára 1945. V Ostrom Grúni vypálili 112 domov a 78 hospodárskych budov. Neskôr ich kroky opäť smerovali na Kľak, kde popolom ľahlo 132 domov aj s hospodárskymi budovami. Jednotka Edelweiss ukončuje svoje pôsobenie v Kľačianskej doline 18. marca 1945, a to vypálením obce Prochoť. Šľahajúce plamene zničili 140 domov, 120 hospodárskych budov a čiastočne zhorelo 15 domov a 100 hospodárskych budov.
Abwehrgruppe 218 ukončuje činnosť 20. apríla 1945 po presune do Vsetína, vzhľadom na situáciu, ktorá bola na sovietsko – nemeckom fronte. Začiatkom mája 1945 opúšťa jednotku mjr. Erwin von Thun–Hohenstein a pokúša sa dostať do amerického zajatia. Zámer mu nevyšiel. Padol do sovietskeho zajatia a za zločiny spáchané na území Sovietskeho zväzu a na Slovensku je odsúdený na trest smrti. Príslušníkom jednotky z tzv. slovenského oddielu sa darilo žiť v anonymite až do roku 1962, keď sa zhodou náhod „objavili“ usvedčujúce dokumenty vypovedajúce o zločinoch odohrávajúcich sa na prelome rokov 1944/1945. Hlavné pojednávanie sa začalo 12. novembra 1962 a Krajský súd v Banskej Bystrici vyniesol rozsudky 22. novembra 1962. Udelené boli rôzne tresty odňatia slobody. Veliteľa slovenského oddielu kpt. Ladislava Nižňanského v neprítomnosti odsúdili na trest smrti. Zomrel v Mníchove na slobode v roku 2011.