Branislav Balogh
Čím si vysvetľujete, že slovenská vláda sa vo vyhlásení ospravedlnila za tragédiu holokaustu a vyjadrila ľútosť, NR SR prijala definíciu holokaustu z dielne IHRA, no na druhej strane jestvujú miesta pomenované po vojnových zločincoch resp. predstaviteľoch zločineckého režimu?
Kladiem si otázku, či sa Slovensko vyrovnalo s tragickou minulosťou rokov 1938 – 1945 a čo sa pre to robí v reálnom živote. Pozrime sa na Varín. Ulica „Dr. Jozefa Tisu“ tam existuje od roku 1993, teda plných 30 rokov. Toto pomenovanie ulice považujem za absurdné a neúctivé voči obetiam nacistov a ľudákov, ako aj voči tým, ktorí padli v boji s týmito režimami. Čo proti tomu urobili samosprávne aj štátne orgány a orgány aplikácie práva? A buďme pri tej otázke skutočne korektní, dívajme sa na všetky úrovne, nie iba na najvyššiu politickú úroveň. Prijatie definície antisemitizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) v roku 2018 a vyhlásenia vlády pri príležitosti 80. výročia prijatia Židovského kódexu v roku 2021 a Národnej rady pri 80. výročí deportácií v roku 2022 vnímam ako dôležité kroky. Iba ťažko sa dá bojovať proti niečomu, čo nie je zadefinované a je dôležité vysielať jasné signály o postojoch dovnútra aj navonok. Len následne treba veci doťahovať až do konca a aplikovať v praxi. Pri aplikácii práva, vo vzdelávaní, v odstraňovaní nesprávnych a absurdných vecí, akými je ulica vo Varíne, či busta Ďurčanského v Rajci. A sme pri bežnom živote. Tu je čo doháňať.
Je situácia vo Varíne s Ulicou Dr. Jozefa Tisu výnimkou alebo len najmarkantnejším prejavom latentného antisemitizmu v slovenskej spoločnosti?
Nemyslím si, že situácia vo Varíne je prejavom latentného antisemitizmu v slovenskej spoločnosti. Netvrdím, že v slovenskej spoločnosti nie sú antisemiti, sú a zrejme ich nie je málo, ale varínska ulica nie je žiadny „markantný prejav celospoločenského antisemitizmu“ a ten ani neexistuje.
Náš trochu širší výskum postojov spoločnosti k holokaustu a ľudáckej Slovenskej republike, ktorý sme opakovali po 10 rokoch ukazuje, že majorita spoločnosti sa v informovanosti a postojoch posunula správnym smerom. To neznamená, že na Slovensku nie sú ľudia s pomýlenými názormi, nie je ich však toľko, ako sa podľa ich „hlučnosti“ na sociálnych sieťach zdá. Položme si však otázku, či niektorí „mainstreamoví“ politici nelovia aj medzi takýmito ľuďmi svojich voličov. Nie je práve toto dôvod zvláštneho správania niektorých politikov? Na jednej strane vzdajú úctu obetiam pri pamätníku holokaustu a o niečo neskôr nezahlasujú za zákon, ktorý by odstránil pomenovanie ulice po človeku spoluzodpovednom za ich smrť. Ďalší zase vystúpia na YouTube kanáli otvoreného antisemitu.
Dá sa Tisova ulica porovnať s bustou Ferdinanda Ďurčanského v Rajci alebo ide o odlišné prípady? Ešte tu máme prípad súkromného múzea v rodnom dome Jozefa Tisa v Bytči a Tisovu sochu na námestí obce Čakajovce pri Nitre.
Tisova ulica sa určite dá porovnať s bustou Ferdinanda Ďurčanského. Obaja boli vysokými predstaviteľmi ľudáckeho režimu, rozdiel je v ich funkciách, dĺžke pôsobenia a miere zodpovednosti za niektoré historické udalosti, ale ani jeden z nich si nezaslúži verejné prejavy úcty. Ako historik som vždy bol a aj dnes som proti Ďurčanského buste. Pokiaľ ide o tie ďalšie veci, ktoré spomínate, ich spoločným menovateľom je vzdávanie úcty Jozefovi Tisovi – najvyššiemu predstaviteľovi ľudáckeho režimu, prezidentovi ľudáckej Slovenskej republiky, kolaborantovi s nacizmom a odsúdenému vojnovému zločincovi. O čom tu treba diskutovať?