Martin Krno, predseda Oblastnej organizácie SZPB Bratislava
Vari každý pozná filmovú komédiu Kam sa podela siedma rota? Humorným spôsob rozvíja príbeh francúzskej vojenskej jednotky, rozpráva o úspechoch aj chybách ozbrojeného boja proti nemeckým nacistom. V hnutí odporu, ako to už medzi ľuďmi býva, sa prejavujú slabosti, no i hrdinstvá prostých vojakov, dôstojníkov a obyvateľov vidieka, ktorí ich v boji proti okupantom obetavo podporovali.
Aj v príbehu o konaní zjazdu SZPB v Bánovciach nad Bebravou nájdeme pevné charaktery, slabochov a takých, čo iba vyčkávajú na rozuzlenie. Akurát humoru je tu pramálo. Určite preto, lebo ide o bytostné otázky ďalšieho smerovania, bytia či nebytia našej organizácie.
Minulú sobotu sa konala rozlúčka po nedávno zosnulej národnej umelkyni Márie Kráľovičovej hádam s posledným príslušníkom „zlatej generácie“ hercov a spisovateľov, ktorí na vlastnej koži zažili Povstanie, oslobodzovanie Slovenska Červenou armádou. Na doskách, ktoré znamenajú svet, vo filmoch, televízii, rozhlaseči vo svojich knihách šírili pokrokový odkaz hrdinskej kapitoly dejín a ani po roku 1989 neuhli. Boli to skutočne naši umelci.
Na pohreb Juraja Sarvaša sa do Banskej Bystricenik z nového vedenia Zväzu neobťažoval. Situáciu zachraňovali predstavitelia Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB, predseda OblV z Brezna Jaroslav Demian a moja maličkosť. Evanjelický biskup nad rakvou citoval slová zomrelého o tom, že nik a nič, ani nový režim špinavý charakter neočistí a čistý charakter nezašpiní.
A o čo v súčasnom združení antifašistov ide, ak nie o skúšku pevnosti charakterov? Pri príprave a vedení 18. zjazdu a toho, čo po ňom nasleduje, ide aj o skúšku profesionality reprezentantov takmer 18-tisícovej organizácie, ktorú dosiaľ až na tie dve posledné slovenské vlády väčšina ľudí berie vážne.
Nedôstojný otvárací príhovor štatutára, ktorý „zabudol“ ospravedlniť hospitalizovaného predsedu SZPB a privítať viacerých významných hostí, iným skomolil mená či funkciu. Všetkých nás zahanbil predseda partnerskej organizácie z Českej republiky, keď až on vo svojom príspevku menovite spomenul Pavla Sečkára a poďakoval sa mu za prácu, ktorú odviedol na čele Zväzu posledných 14 rokov. A boli to ťažké roky, najmä posledné tri. Sečkárov pozdravný list delegátom prečítali až na začiatku všeobecnej diskusie, keď sa už riešili iné problémy a strhli sa daromné hádky.
Na základe skúseností z predchádzajúceho obdobia sa celá správa o činnosti Zväzu od predchádzajúceho zjazdu posiela delegátom s predstihom, aby sa ušetril čas, predseda ju má iba uviesť. Viliam Longauer rečnil takmer poldruha hodiny.V záplave fráz a všeobecných konštatovaní som nijaké vízie, ako ďalej so SZPB, nepočul.
Predsedajúci rokovania nebol ochotný ho upozorniť na časový limit, potom sa už nič nestíhalo, ak nemali východniari zmeškať posledné vlaky domov. Tak to aj vyzeralo. O chaose okolo zmätočných voľbách a „prijímaní“ zásadných zjazdových dokumentov píšeme na inom mieste.
Keď po piatich týždňoch zvolali zasadanie Ústrednej rady, najprv akoby väčšinu jej členov vôbec neznepokojovalo, že ešte stále nemajú k dispozícii Uznesenie. Až keď sa začali lúskať otázky legislatívneho a najmä ekonomického rázu, žiadali tento dokument. Do uzávierky tohto dvojčísla sme sa ho nedočkali. To bola príčina, prečo 6. číslo Bojovníka nevyšlo, keď sme nevedeli, čo vlastne zjazd prijal.
Nielen funkcionári, ale aj radoví členovia sú oprávnene zvedaví, na čom sa delegáti uzniesli, hoci počet hlasujúcich je aj v tomto prípade diskutabilný. Zaujímajú sa o to vôbec novozvolení najvyšší predstavitelia Zväzu, ktorí produkujú ako na bežiacom pásme iné dokumenty? Ale ešte predtým si dali na predsedníctve ÚR zvýšiť platy, nový predseda má vraj dostávať na ruku dvakrát toľko ako Sečkár. Dočkáme sa od neho aj dvojnásobnej tvorivej aktivity?
Na Ústrednej rade sa zdvihol les rúk, keď sa začal posudzovaťnávrh Organizačného poriadku. Zástupca nitrianskej oblasti vyhlásil, že základné ustanovenia dávajú predsedovi právomoci, akoby bol cár. Stačí zacitovať druhý paragraf: „Organizačný poriadku SZPB vydáva predseda, ktorý je zároveň oprávnený meniť a dopĺňať znenie organizačného poriadku.“ Predsedovia oblastných výborov za svoju prácu nemajú byť zodpovední iba orgánom, ktoré ich zvolili (krajské konferencie), ale aj predsedovi Zväzu, ktorý ich nevolí ani neplatí ako v dajakej súkromnej firme.
Tajomník ÚR sa zase nechal počuť, že oblastným organizáciám zoberú peniaze a o ich využití sa bude rozhodovať na sekretariáte v Bratislave! Kedysi sme tu mali demokratický centralizmus. Lenže takáto predstava centrálneho riadenia s demokraciou nemá nič spoločné.
Keď sa rozhodovalo, ktorých mobilných priamych účastníkov na zjazd pozvať, padli iba tri mená. Aj to sa jeden z nich pre zdravotné dôvody poďakoval. Koľko bývalých partizánov či povstaleckých vojakov príde na najbližší zjazd? Pre nich, ale nielen pre nich, ale najmä pre nastupujúce generácie treba našu činnosť zefektívniť, oslovovať aj iné osoby a organizácie, ktoré sme dosiaľ obchádzali, hľadať nových spojencov proti najrozličnejším formám fašizmu a neonacizmu u nás i vo svete. Inak by bolo naše združenie spoločensky zbytočné.
O to teraz ide, a nie o žabo-myšie vojny, o úzko osobné i finančné záujmy, mužskú márnomyseľnosť a podivné pokusy o revanš. Vo vedení SZPB by mali stáť rozhľadené, vzdelané, moderne, demokraticky, vlastenecky mysliace a prakticky sa prejavujúce osobnosti. Ľudia s čistým charakterom.