Ján Rohár, Braňo Ondruš
Začiatkom októbra na valnom zhromaždení Marián Gešper obhájil post predsedu Matice slovenskej. Národnej kultúrnej ustanovizne, ktorá má nielen kvôli pred podpísanému memorandu o spolupráci blízke vzťahy so SZPB. Aká je perspektíva Matice a čo ju s našim zväzom vlastne spája? Aj o tom sme sa rozprávali so staronovým šéfom MS.
Čím relatívne mladý človek presvedčí členov starobylej inštitúcie, aby ho opakovane zvolili za predsedu?
V rámci matičnej tradície kandidát nielen na predsedu MS, ale i do Výboru MS by mal byť človek, ktorý dlhodobo pôsobí v ustanovizni a aktívne je s ňou roky zžitý. Matiční kandidáti sa neposudzujú podľa predvolebných programov posledných dní, ale už od ich prvých krokov, ktoré v Matici urobili. Myslím si, že matiční delegáti mi vyjadrili vysokú podporu preto, že poznajú moju činnosť už ako predsedu záujmového odboru Mladá Matica (2010 – 2016), neskôr podpredsedu MS a od roku 2017 ako predsedu MS. Verím, že ma podporili, lebo vedia, čo mám za sebou, čo som pre Maticu a matičné hnutie doteraz urobil. Voľby predsedu na Valnom zhromaždení MS nemožno vnímať ako politickú „kortešačku“. Nie sú o ľúbivých sľuboch či antikampani kandidáta, ako to vidíme pri voľbách od samospráv až po NR SR. Veľmi si vážim delegátov a delegátky na VZ MS, že neskĺzli do politicko-mediálnej roviny a zachovali úctu i dôstojnosť valného zhromaždenia.
V čom spočíva význam existencie MS a jej prínos pre náš národný život v súčasnosti?
Matičné poslanie a myšlienka sú pre slovenský národ nadčasové, menia sa iba formy jej realizácie. Matica slovenská prekonala hranice štátov, režimov i historických období. Logicky je jej najprirodzenejšia demokratická a slobodná slovenská štátnosť, pre ktorú matičiari toľko obetovali. Súčasná doba je však, bohužiaľ, rovnako rozporuplná a nebezpečná ako minulé. Preto udržanie zvrchovanej a demokratickej Slovenskej republiky si vyžaduje rovnakú vytrvalosť, ako jej dosiahnutie v roku 1993. Úlohou MS je dnes, ako aj v minulosti, udržať a rozvíjať slovenské kultúrne dedičstvo, pozdvihovať kultúrnu a vzdelanostnú úlohu Slovákov a Sloveniek, udržiavať kolektívnu historickú pamäť národa a podporovať národnú hrdosť už od útleho veku. To všetko robíme najmä v regiónoch prostredníctvom podujatí, ako aj členských, vydavateľských a vedeckých aktivít, a to dobrovoľníkov aj profesionálov. Nie sme navyše, práve naopak, v mnohých prípadoch sme suplovali štát, ktorý na rôzne dôležité témy úplne zabudol.
Ako za uplynulý rok a pol ovplyvnila pandémia vašu činnosť?
Živú kultúru nenahradí nič. Pochopili to aj tí, ktorí nútili kultúrne inštitúcie preniesť svoju činnosť na internet. Naša ustanovizeň nie je virtuálna, Matica sú predovšetkým ľudia s kolektívnym historickým i matičným vedomím. Matičiari sa dokázali prispôsobiť mnohým zložitým obdobiam a aj teraz sme preukázali, že sa dá pokračovať v práci počas pandémie. Práve počas obmedzujúcich opatrení sme obnovili matičnú Bibliotéku namiesto tej, ktorú nám v roku 2000 zobrali. Informačné ústredie MS pripravilo s vedeckými útvarmi i regionálnymi pracoviskami celú sériu dokumentov venovaných slovenskej histórii, ale aj iných mediálnych aktivít. A to nielen pre verejnosť, špeciálne i pre školy. Často na významné výročia nezabudla jedine Matica. A to nás niektorí vyhlasovali za duplicitných! Vydavateľská a odborná činnosť húževnato pokračovala ďalej, čoho výsledkom je ocenenie Titul roka. Vydávame nové matičné časopisy a šírime ich v regiónoch. Pandémia zasiahla Maticu slovenskú veľmi tvrdo. Veľkou ranou bolo aj radikálne zníženie štátnej dotácie pre MS zo strany ministerstva kultúry až o 23 percent, hoci avizovali plošné zníženie 10 percent všetkým kultúrnym inštitúciám. Bola to asi dobrá príležitosť na finančné oklieštenie našej Matice.
Zdá sa, že SZPB a Matica slovenská už dávno, ba možno ešte nikdy nespolupracovali tak intenzívne ako v čase vášho pôsobenia na poste predsedu. Príhovor Pavla Sečkára k delegátom VZ MS je toho odrazom. Aký je dnes vlastne postoj Matice k odboju a samotnému SNP?
Na Slovensku pôsobí 505 miestnych odborov MS vo všetkých kútoch Slovenska. Maticu slovenskú netreba vnímať ako politickú stranu, kde rozhoduje centrálny názor na organizácie podujatí. Sme z morálneho hľadiska organizácia federatívneho typu s koreňmi v 19. storočí. Naši predkovia ju v roku 1863 založili ako demokratický a slobodný spolok pre všetkých Slovákov a Slovenky bez ohľadu na ich názorovú, náboženskú či sociálnu orientáciu, a to aj napriek neprajným pomerom v Uhorsku. Pochopiteľne, nie je možné, aby 27-tisíc členov MS konalo navlas identicky. Môžem však smelo za ustanovizeň, a menovite za vedenie i Výbor MS povedať, že si vážime a hlásime sa k odkazu odboja proti nemeckému nacizmu, fašizmu, pangermanizmu a iným odnožiam totalitných pravicových ideológií, ktoré negatívne pôsobili nielen počas druhej svetovej vojny. Za seba môžem povedať, že moji príbuzní boli v SNP a sám som urobil veľa na osvetlenie zabudnutých slovenských osobností bojujúcich proti nemeckému nacizmu. Rovnako nedovolím zneužívanie mena a pôdy MS na propagáciu totalitných, neslobodných a nenávistných ideológií pravicového či ľavicového typu, ktoré – ako som už vyššie zdôraznil – za pravicu či ľavicu iba kryjú svoj zvrátený boj o moc a ovládanie ľudí.
Bojovník často píše o spomienkových podujatiach na oslobodenie Slovenska a porážku fašizmu, ktoré spoločne organizujú naše ZO s miestnymi odbormi MS. Vnímate to ako osobnú iniciatívu miestnych predstaviteľov našich organizácií, alebo prejav rovnakého postoja MS a SZPB k víťazstvu slovenského národného odboja v r. 1945?
Vnímam to ako prirodzený vývoj, ktorý sa prejavuje medzi našimi členskými základňami veľmi dlho. Súčasne je to požiadavka členov a aktivistov obidvoch organizácií. Členov Matice slovenskej aj SZPB spája láska k slovenskej vlasti, láska k slovenským dejinám, organizačná skúsenosť s presadzovaním našich podujatí v mestách a obciach. Okrem dejín SNP je to aj záujem SZPB o národné obrodenie, štúrovskú generáciu, o slovenských dobrovoľníkov v hurbanovskom Slovenskom povstaní 1848 až 1849, Slovákov bojujúcich proti rakúsko-uhorskej tyranii v légiách a v prvom česko-slovenskom zahraničnom i domácom odboji 1914 – 1918 a podobne. To sú aj témy matičiarov.
Prelínajú sa dokonca aj naše členské základne…
MS a SZPB má množstvo spoločných členov a aktivistov, ktorí pracujú v miestnom odbore MS a v základnej organizácii SZPB tej istej obce. Rovnako aj vo vyšších funkciách. Sám som radový člen SZPB, rovnako viacero matičných funkcionárov. Ako som už zdôraznil, naša spolupráca je silná aj na ústrednej úrovni. Memorandum o spolupráci povzbudilo a posunulo vec dopredu. Rovnako nesmieme zabudnúť, že sme vystavení útokom rovnakých pseudoliberálnych tendencií, dokonca aj SZPB a MS boli postihnuté znížením dotácie štátu, a nebolo to iba kvôli pandémii. Máme aj spoločných nenávistných protivníkov, ktorí používajú proti nám rovnaké absurdné heslá. Žijeme v 21. storočí a mali by sme držať pomyselne spolu v zápase za zachovanie a rozvíjanie našej demokratickej štátnosti – Slovenskej republiky, slovenskej občianskej spoločnosti a slovenskej kultúry a vedy.
Vnímali ste rozporuplné hodnotenie ocenenie apologéta vojnového Slovenského štátu a nekompromisného kritika SNP Františka Vnuka z rúk nášho vtedajšieho podpredsedu a primátora Ružomberka Igora Čombora na návrh komisie, ktorej ste boli členom?
Vec ma prekvapila v tom, že som sa domnieval, že iniciatíva primátora Igora Čombora bola vopred odkonzultovaná so SZPB, keďže bol vašim podpredsedom. Nestotožňujem sa s názormi Františka Vnuka na Slovenské národné povstanie, respektíve vojnové obdobie. Ako som spomenul, styky a spolupráca so slovenskými krajanmi v zahraničí sú v Matici slovenskej už historickou, no stále živou tradíciou. František Vnuk patrí k slovenským exulantom, v krajanskom i vedeckom prostredí pôsobil dlhé roky – a to zdôrazňujem – aj pri iných vážnych dejinných témach. Je to dlhoročný člen MS. Jeho vedecký prínos je dôležitý pri výskume slovenských cirkevných dejín, ako aj dejín zahraničného exilu. Ako ľudia nemôžeme mať na všetko rovnaké názory.
Rok 2021 sa blíži ku koncu, Matica má po valnom zhromaždení. Aké sú plány Matice i Vás osobne ako jej predsedu?
Posledné obdobie bolo pre Maticu slovenskú veľmi vážne. Predovšetkým sme od roku 2017 navracali autoritu ustanovizne v spoločnosti a sústredili sa na kultúrne, odborné a vydavateľské aktivity, nevenovali sa kontroverzným témam, ale naopak témam, ktoré slovenskú spoločnosť spájajú. Vyhli sme sa straníckej politike, zacielili sme na spoluprácu s krajanskými organizáciami a rozvoj matičných miestnych odborov a folklórnych a umeleckých kolektívov. Bohužiaľ, pandémia dostihla aj Maticu slovenskú s následnou finančnou krízou. Činnosť, ktorú sme nemohli realizovať počas obmedzení, chceme posunúť do ďalšieho obdobia. Podceniť nemôžeme ani generačnú kontinuitu Matice, preto budeme pokračovať v omladzovaní matičných štruktúr, čo sa nám doteraz darilo. Plány Matice sú však podobne ako v minulosti strategické a zamerané na desaťročia dopredu. Prispôsobíme sa požiadavkám moderných foriem práce hodných 21. storočia, ale od principiálnych vecí týkajúcich sa obrany slovenskej národnej a občianskej spoločnosti ustupovať nemôžeme. Budeme posilňovať dobrovoľnícku činnosť miestnych odborov a rozvíjať matičnú vedu, ktorá je dnes veľmi potrebná.