Lukáš Perný, Peter Schvantner
Mladí matičiari si už tradične pripomenuli SNP, v tomto roku v rámci 12. národného zrazu Mladej Matice 27. až 29. augusta, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia Matice slovenskej Srbskej z Kovačice.
Ťažiskovou súčasťou boli podujatia v Ruskej Porube a Benkovciach, kde sme si divadelnou hrou z pera predsedu MS Mariána Gešpera Kapitoly zo života Ľudovíta Kukoreliho pripomenuli Povstanie rekonštrukciou bojov, kladením vencov a modlitbou v gréckokatolíckom chráme.
Tri veľké momenty histórie
Lokalitu východného Slovenska sme vybrali na základe historickej súvislosti so vznikom partizánskej brigády Čapajev, ktorej náčelníkom štábu bol Kukorelli. Udalosti rekonštruovali matiční divadelní dobrovoľníci Peter Schvantner, Marek Nemec, Peter Vrlík, Štefan Topľanský, Martin Hajník, Valentína Palkechová, Peter Čeledinský, Adam Sada a ďalší, vrátane autorov tohto článku.
Národný zraz sa konal na počesť troch veľkých povstaní – z rokov 1848 a 1849, boja slovenských legionárov v zahraničnom odboji 1915-1920 a samozrejme SNP z roku 1944. Pre mladých ľudí je podstatné zdôrazňovať, že dejiny nie sú o rokoch či dátumoch, ale o príčinách a súvislostiach. Všetky spomenuté povstania sa uskutočnili v rámci emancipačného boja Slovákov. Dejinné udalosti sa často opakujú, a preto je dôležité, aby sa na ne nepozeralo povrchne, no komplexne a v logických súvislostiach.
Gešperova divadelná hra s presahom do súčasnosti poukázala na genocídny plán Nemcov v kontexte vyhladenia slovanského obyvateľstva. Antifašizmus ako odpor proti imperiálnemu pangermanizmu bol hlavnou ideou SNP, no netreba zabúdať ani na jeho národno-emancipačný, demokratický a sociálny rozmer.
Vyvrcholenie národného sebavedomia
Aj podľa predsedu MS v rokoch 1945–1950 a 1968–1973 Ladislava Novomeského bolo Povstanie vyvrcholením slovenského národného sebauvedomenia. Nebolo to však iba ozbrojený boj, ale i Vianočná dohoda, ilegálna Slovenská národná rada, jej Deklarácia aj povojnový Košický vládny program, ktorý jasne určil zmysel našich národných dejín v ich demokratickom, národno-emancipačnom a sociálnom rozmere.
Novomeský v tejto súvislosti napísal: „Vianočná dohoda o SNR, SNP, trištvrteročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.“
Vďaka týmto aktom sa Slováci a Slovenky zaradili medzi pokrokové národy a morálnych víťazov, ktorí ukázali svetu, že sa s hrdosťou dokážu vzbúriť proti bezpráviu, aj keby išlo o vopred prehraný boj. Hoci SNP vojensky zlyhalo, išlo o veľké morálne a politické víťazstvo národa.
V nadväznosti na Novomeského píše ďalší predseda MS v rokoch 1973–1990 Vladimír Mináč, že práve celonárodným Povstaním „uskutočnil slovenský národ svoj najväčší, najvýznamnejší historický čin“.
Mali si čo povedať
Pretože je úlohou MS oživovať historické vedomie, tak aj toto kultúrno-osvetové podujatie malo populárnym spôsobom pripomenúť jednu z najvýznamnejších udalostí našich dejín a ďalšie významné momenty národnej emancipácie, ako bolo Východoslovenské roľnícke povstanie (príhovor predsedu MS pri pamätnej tabuli vo Vranove nad Topľou), či aktivity legionárov v kontexte boja za vznik ČSR (premietnutie filmu Vizionári slovenskej slobody).
Takéto osobné stretnutia vo väčšom alebo menšom množstve účastníkov sú kľúčové pre vývoj hnutia v MS a osobitne v Mladej Matici. Bolo to vidieť i v reakciách účastníkov zrazu, keďže mnohí sa spolu stretli po dlhšom čase a mali si čo povedať. Pevne veríme, že situácia z posledných dvoch rokov sa už opakovať nebude a že aj mladí ľudia znovu obnovia svoj návyk na podobné akcie.