Tomáš Paulíček, ZO SZPB J. Bulíka
Nedávno sme si pripomenuli tretie výročie momentu, keď sa zmenil život miliónom ľudí po celom svete, Slovensko nevynímajúc. Prvý potvrdený prípad nakazenia vírusom Covid-19 sa u nás vyskytol v obci Kostolište neďaleko Malaciek.
Pandémia si vyžiadala obetu každého z nás. Mnohí sme skončili relatívne dobre, museli sme zostať doma a dodržiavať zákaz vychádzania. Iní však stratili prácu, zdroj vlastnej obživy, podnikatelia prichádzali o zisky a v niektorých prípadoch o fungujúce firmy. No nepochybne najväčšiu obeť priniesli tí, čo prišli o svojich najbližších, o rodičov, súrodencov, podaktorí aj o vlastné deti. Najmä im patril 6. marec 2023, ktorý bol prvý raz oficiálnym pamätným dňom obetí Covidu.
Pandémia si vo svete vyžiadala takmer 6,5 milióna obetí, z toho na Slovensku 21 031. Práve ich si teraz pripomíname a prajeme úprimnú sústrasť pozostalým. Nemali by sme však zabudnúť vzdať česť ani nespočetnému množstvu lekárov, záchranárov, zdravotných sestier a ostatného personálu, ktorí s nasadením vlastného života s rizikom, že toto ochorenie donesú domov. Všetci odhodlane pracovali v nekonečných smenách bez oddychu, spánku a možnosti vystriedania sa z dôvodu nedostatku personálu len pre to, aby pred týmto ochorením ochránili ostatných ľudí a aspoň spomalili šírenie pandémie.
Okrem lekárov a ostatného zdravotného personálu nezištne pracovali aj tisícky dobrovoľníkov z rozličných organizácií, napríklad zo Slovenského Červeného kríža, Dobrovoľnej civilnej ochrany či dobrovoľní hasiči. Túto činnosť vykonávali spravidla v celotelovom ochrannom obleku a v maske so vzduchovým filtrom, čo vôbec nebolo bezproblémové.
Pomáhali aj iní pri testovaní na Covid, pri šití rúšok v čase ich nedostatku, vo výrobe dezinfekcie pre širokú verejnosť, nákupoch a rozvoze jedla pre najstarších, najzraniteľnejších občanov. Samozrejme, aj pri vykonávaní celoplošných dezinfekcií v odberných miestach po tom, ako sa dobrovoľníci odobrali na zaslúžený oddych, pri dezinfekcii škôl, domovov dôchodcov, verejných priestranstiev, miestnych úradov a iných inštitúcií, v ktorých pôsobili ľudia nevyhnutne i počas pandémie. Pritom chemická zmes, s ktorou prichádzali denne do styku, je veľmi agresívna.
Naše poďakovanie si zaslúži kvantum dobrovoľníkov, ktorí odpracovali stovky hodín a ktorých činnosť tiež nebola najľahšou. Môžem to tvrdiť aj z vlastnej skúsenosti dobrovoľného hasiča, ktorý sa na tomto úsilí nepretržite zúčastňoval počas celého priebehu pandémie.