Tomáš Paulíček
Ukrajinu sužuje už niekoľko týždňov krvavá vojna. Vojna, v ktorej sa pošliapavajú humanistické a demokratické hodnoty, za ktoré bojovali aj naši predkovia a zakladajúci členovia SZPB. O to viac nás zarmucuje, že iniciátorom tohto zavrhnutia hodného aktu sa stal v súčasnosti najvyšší predstaviteľ ruského národa, ktorý sa v minulom storočí najväčšou mierou zaslúžil o oslobodenie Slovenska spopod okupácie nacistickým Nemeckom.
Vojna na území nášho východného suseda si každý deň vyberá krutú daň, donútila milióny ľudí opustiť svoje domovy len s batožinou, ktorú vládzu uniesť. Za súčasnej situácie nemajú inú možnosť ako sa spoliehať na pomoc príbuzných, známych, humanitárnych združení predovšetkým susedných krajín, vrátane Slovenskej republiky. Preto by sme sa nemali iba pasívne prizerať na následky vojenského vpádu do Ukrajiny, ale priložiť ruku k dielu. Kto môže aj na hraničných priechodoch na východe našej vlasti.
Dobrovoľníci z Dúbravky na hraničnom priechode
Spolu s trojčlenným tímom dobrovoľných hasičov z Dúbravky sme vyrazili v skorých ranných hodinách 5. marca do Vyšného Nemeckého. Najmä pod záštitou Slovenského Červeného kríža sme tam „odslúžili“ štyri dni. S plným nasadením sme pomáhali takmer s každou činnosťou, ktorá sa stala súčasťou práce dobrovoľníkov na hraničnom priechode. Pravidelne sme vykladali dodávky, osobné autá, kamióny, ale aj materiál z vrtuľníka, ktorý z rozličných kútov Slovenska dovážali pre utečencov. Potraviny, hygienické potreby, zdravotnícky materiál, lieky, hračky…
Prekladali sme ich do transportov smerujúcich do vnútrozemia Ukrajiny a prerozdeľovali ich medzi organizácie, ktoré tam následne poskytovali ďalšie služby, napríklad teplú stravu, lekárske ošetrenie, psychologickú pomoc, no i ošetrenie domácich zvierat. Neoddeliteľnou súčasťou našej logistickej zložky práce bolo uskladňovanie momentálne nepotrebných materiálov a dopĺňanie zásob. Medzi prvé činnosti, ku ktorým nás zaradili, patrila koordinácia prichádzajúcich utečencov koridorom od hraníc, pomoc starším a nevládnym s batožinou do veľkokapacitných stanov.
Humanitné cítenie voči obetiam agresie
Pod taktovkou SČK Michalovce sme odpracovali tri po sebe idúce dvanásťhodinové smeny, počas ktorých sme pomáhali aj s prípravou a výdajom teplých nápojov, s udržiavaním dostatočného stavu vydávaných potravín, osobitne pre malé deti, a množstva iných zásob, nad ktorými nám zverili dohľad.
Potrebovali nás aj tí, čo si pre rečovú bariéru nevedeli poradiť a dostať sa k pre n ich mimoriadne cenným informáciám. Predovšetkým o odchode evakuačných autobusov, telefónnych operátoroch či o začipovaní svojich štvornohých miláčkov. Podieľali sme sa aj pri poskytovaní dočasného prístrešia pre mamičky s malými deťmi v stanoch SČK, sťahovaní infraštruktúry kempu, asistovali sme lekárom a zdravotníkom. Pevne verím, že tento článok pomôže prehĺbiť humanitné cítenie členov nášho Zväzu k ukrajinským občanom, ktorí sa stali obeťami neodpustiteľnej vojenskej agresie.
