Mária Novotná, ZO SZPB Dobšiná
Po hrôzach druhej svetovej vojny je v našich pamätiach a srdciach už 78 rokov zapísaný 27. január ako deň slobody. Historickým prameňom o tom, čo sa u nás dialo, je mestská kronika. Píše sa v nej, že 26. januára 1945 sa postupujúce rumunské vojsko stretlo s ustupujúcimi nemeckými vojakmi. Bojovali celú noc, streľbu a mínomety bolo počuť až v Dobšinej.
Bolo to na rázcestí poniže mesta, na Píle. Ľudia mali strach a ukrývali sa v pivniciach. Rumunské vojsko aj túto bitku vyhralo a nadránom vstúpilo do mesta. Vojaci búchali na dvere domov a ľudia s obavami vychádzali z úkrytov. Sovietski vojaci prišli neskôr a kontrolovali budovy, aby zistili, či nie sú zamínované. Na každý skontrolovaný dom napísali v azbuke: Zdanie provereno min net (Budova preverená, míny nie sú).
Útek nemeckého obyvateľstva
Z kroniky sa však dozvedáme aj to, že ešte predtým do Dobšinej vstúpili povstaleckí vojaci a partizáni. Už 10. septembra 1944 bola v meste streľba, ktorá trvala asi dve hodiny. Straty na životoch neboli zaznamenané. Dvadsiateho októbra odtiahlo vojsko a partizáni smerom na blízku Čuntavu, aby cez Telgárt prešli do Brezna.
Už na druhý deň sa k mestu dostali Nemci a vystrelili naň niekoľko mín, našťastie bez strát na životoch medzi obyvateľmi. Obsadili dôležité budovy a zriadili tu oblastné gestapo. Následne vyzvali nemecké obyvateľstvo, aby sa vysťahovalo do Nemecka. Transport s týmito ľuďmi odišiel z Dobšinej 9. decembra 1944 na dvadsiatich veľkých, plachtami prikrytých nákladných autách. Dovedna sa vysťahovalo asi 800 ľudí. Vyhlášku o vládnom opatrení vo veci evakuácie Slovákov vyvesili 10. januára 1945.
Presne v polovici decembra prišlo do Dobšinej aj maďarské vojsko s generálnym štábom. Maďari boli stále spojencami Nemcov. Dva dni pred Vianocami zaznamenali v Dobšinej silné detonácie. Vybuchovali bomby zhadzované z lietadiel, ktoré prelietavali ponad mesto. Obyvatelia sa poschovávali do svojich úkrytov. Bomby spadli na hornom i dolnom konci mesta, našťastie opäť bez ľudských obetí. Výbuchy však poškodili domy, ich okná či dvere.
V polovici januára 1945 sa Dobšiná stala zázemím frontu. Od Rožňavy prichádzalo čoraz viac vojakov a tiež autá s ranenými. Vo vtedajšej meštianskej bola zriadená poľná nemocnica a vojenská nemocnica v Duschekovom ústave (dnešná budova detského domova). Dobšiná bola plná nemeckých a maďarských vojakov.
Nacisti chceli rabovať
V dňoch 26. a 27. januára 1945 napadlo veľa snehu. S postupujúcou frontovou líniou smerom na západ bol tak ústup okupačných nemeckých a maďarských vojsk veľmi sťažený. Muži sa v tom čase museli ukrývať, aby ich okupanti pri ústupe nevzali so sebou. Lányiho Huta bola plná ukrývajúcich sa mužov.
Pred ústupom chceli Nemci z Dobšinej vziať hasičskú techniku, hasičské auto, sanitku, ba aj elektráreň na píle či kino. Zamestnanci boli však natoľko ostražití, že tieto zariadenia ukryli alebo rozobrali na súčiastky, aby sa ich nepriateľ nezmocnil. Aj vďaka tomu malo mesto po oslobodení ihneď elektrický prúd a dokonca sa mohli premietať aj filmy v kine.
Ďakujeme hrdinom, želáme si mier
Po oslobodení mesta začali ľudia žiť nový život. Nebol ľahký, no bol pokojný a v mieri. Mesto prešlo od 2. svetovej vojny mnohými zmenami a ako sa v ňom žije dnes, vieme posúdiť všetci. Ďakujeme našim otcom a starým otcom za ich hrdinské činy v 2. svetovej vojne, za ich položené životy a zmrzačené zdravie. Ďakujeme našim mamám a starým mamám, že aj v ťažkých vojnových časoch sa postarali o rodinu a svoje deti.
Aj dnes vyzývame vlády a mocnosti sveta, aby nevyrábali zbrane, aby nedopustili krviprelievanie nevinných ľudí. Aby dali možnosť žiť ľuďom na celej Zemi dôstojný život v mieri.