Spolu 64 sviečok v tvare srdiečka zapálili deti aj dospelí na pamiatku 64 obetí masakra v Ostrom Grúni.

Ľubomír Jančo, podpredseda OblV SZPB Žiar nad Hronom

Foto: Karol Seget

Počasie na strednom Pohroní bolo v nedeľu 22. januára 2023 mimoriadne nepriaznivé, no ani zďaleka také hrozivé ako spomienka na udalosť spred 78 rokov. Vypálenie obcí Kľak a Ostrý Grúň patrí k najtemnejším udalostiam slovenskej histórie.

Aj tento rok si prišli obyvatelia Kľakovskej doliny, predstavitelia politického a kultúrneho života Banskobystrického kraja, okresov Žarnovica a Žiar nad Hronom a primátori Novej Bane a Žarnovice uctiť pamiatku 148 ľudí, ktorí boli v onen januárový deň, označovaný aj ako Krvavá nedeľa, brutálne zavraždení.

V rozpore s vývojom nášho národa

Prítomným sa najprv v Ostrom Grúni prihovoril starosta obce Ján Adamov, po ňom nasledoval prejav predsedu SZPB Pavla Sečkára. „Začiatkom roka 1945 existovala súvislá partizánska oblasť na západnom brehu Hrona. Operovala tu Brigáda kapitána Nálepku, Hornonitrianska partizánska brigáda pod velením Františka Hagaru, Brigáda Jána Žižku a ďalšie. Táto činnosť sa zameriavala na pomoc oslobodzovacím vojskám. Aktivita partizánskeho hnutia vyvolala intenzívne protipartizánske akcie hitlerovcov,“ osvetlil historické momenty predseda Sečkár. Odboj vznikol ako reakcia na fašistické smerovanie Slovenska „v rozpore s celou vývojovou líniou európskej kultúry, v rozpore s vývojom nášho národa“.

Za ministerstvo obrany vystúpil generálny tajomník Služobného úradu Peter Kozák. Prítomní boli starostovia obce Skýcov a družobného mesta Napajedla z Českej republiky. História tohto česko-slovenského priateľstva siaha do čias po druhej svetovej vojne, keď tamojší občania vyhlásili zbierku na pomoc vypáleným obciam. V delegácii SZPB bol aj podpredseda ústrednej rady Jozef Ťažký a členovia oblastného výboru z Banskej Bystrice.

Za Ústrednú radu SZPB sa na spomienke zúčastnili Jaroslav Bulko, Pavol Sečkár a Jozef Ťažký (zľava).

Pietne zhromaždenie pokračovalo v areáli pamätníka v Kľaku. Tam odzneli príhovory starostu Ľuboša Haringa, zástupcu ministerstva obrany, ako aj podpredsedu ÚR a predseda OblV SZPB v Žiari nad Hronom Jaroslav Buľko. Na záver pietneho zhromaždenia v Ostrom Grúni predniesol modlitbu za umučených vikár Banskobystrickej diecézy Branislav Koppal.

Nacistom pomáhali slovenskí gardisti

Špeciálna vojenská jednotka Abwehrgruppe 218 s krycím názvom Edelweiss a pravdepodobne aj príslušníci trestaneckej jednotky Dirlewanger spolu so skupinou Heimatschutz a slovenskými prisluhovačmi z Hlinkovej gardy vtrhli skoro ráno najprv do Ostrého Grúňa a vzápätí do Kľaku.

Jednotka Edelweiss bola špeciálnym útvarom nemeckej armády. Okrem nemeckého, kozáckeho a kaukazského (moslimského) oddielu ju tvoril aj štvrtý oddiel v počte 130 mužov. Viedol ho bývalý povstalecký kapitán Ladislav Nižňanský. Po tom, ako ho Nemci zajali, bojoval po ich boku.

Prvým terčom nacistov bol dom Izidora Debnára. Ľudia ešte spali, keď ich vyťahovali z postelí a postupne strieľali. V Ostrom Grúni tak zavraždili 64 občanov, neraz boli iba postrelení a potom upálení zaživa. Oheň horel všade, keďže zámerom Nemcov bolo dediny kompletne vypáliť. To sa im aj podarilo. Po troch dňoch sa totiž do obce vrátili a vypálili aj zvyšných 112 domov, rovnako ako všetky samoty a senníky v doline. V Kľaku takto úplne zhorelo 132 domov a hospodárskych stavieb, obec vyrabovali a 84 ľudí zavraždili.

V predvečer 78. výročia Krvavej nedele na hrobe obetí v areáli pamätníka umučených občanov v Ostrom Grúni, časti obce Dolné dvory, občania spolu so svojimi deťmi zapálili srdiečko, ktoré tvorilo 64 sviečok. Presne toľko bolo zavraždených nevinných obyvateľov obce.

(Spracované na základe podkladov predsedu ZO SZPB v Ostrom Grúni Karola Segeta)

Od admin