PhDr. Ladislav Skrak
V roku 2011 sme usporiadali v Múzeu Veľkej vlasteneckej vojny v Kyjeve jednu z najvýznamnejších expozícií slovenského výtvarníctva v zahraničí. K vystaveným originálom našich diel pribudol aj muzeálny celok Ukrajincov bojujúcich na slovenskom území. Vznikol tak diptych Spoločne v boji proti fašizmu.
Považovali sme si za povinnosť napomôcť, aby sa tento súbor zverejnil aj na Slovensku. Stalo sa tak na radnici v Banskej Bystrici od 21. do 31. septembra 2012 a vo Vojenskom historickom múzeu vo Svidníku 6. októbra 2012 až 15. apríla 2013.
Ukrajinský výstavný celok staval na vzácnej, dosiaľ pre nás neznámej sérii portrétov ruských, ukrajinských a slovenských partizánskych veliteľov, ako aj skíc z bojov a krajinárskych záznamoch autora Borisa Kosteckého.
Výstava poskytla celkový obraz o autoroch, námetoch, symboloch a hodnotách v slovenskom výtvarnom umení vo vzťahu k 2. svetovej vojne najmä z hľadiska odkazu SNP. Ponechali sme však pre budúcnosť tému venovanú brig. gen. in memoriam Jánovi Nálepkovi. Stalo sa tak pri nedožitého 100. výročia narodenia nášho národného hrdinu.
Výstava Ján Nálepka – pocta a portrét bola naším platonickým darom Múzeu VVV v Kyjeve pripomínajúcom demokratickú doktrínu, na báze ktorej v Československu Nálepka pôsobil ako učiteľ šíriaci vzdelanie a ideály súžitia a láskavosti mladých ľudí. Tieto dimenzie najlepšie vyjadruje vo výtvarnom umení portrét.
Expozícia predstavila diela viacerých autorov. Kresbový portrét Ľudovíta Ilečka je obrazom výtvarníka, ktorý Nálepku osobne poznal. Bustu sochára Teodora Baníka v súčasnosti exponujú ako pomník v Rožňave. Hodnotný maliarsky portrét Františka Šestáka tvorí súčasť súboru kresieb vytvorených pre Pedagogickú encyklopédiu Slovenska.
U nás sa rozvíjal aj záujem o jazdecký pomník – vznikli štúdie a komorné plastiky J. Pospíšila a A. Kiššákovej. Výstava prezentovala štúdiu Jána Kulicha, ktorého jazdeckú sochu kpt. Nálepku v roku 1973 umiestnili v Stupave.
Významnú súčasť výstav tvoril aj literárny potenciál – na začiatok promovanie zbierky poézie Jozefa Leikerta na pôde Múzea VVV v Kyjeve, ale i knižný fond s ilustráciami literárnych diel venovaných životným osudom a bojovej anabáze Nálepku na Ukrajine. Literárne predlohy sú súčasťou slovenskej memoárovej a krásnej literatúry – ide o diela Viliama Šalgoviča, Miloša Krnu a Jozefa Nálepku. Pripomeňme tiež A. N. Saburova a jeho memoárové dielo Tajomný kapitán.
Literárnu predlohu Vrátim sa živý od Krna viackrát sfilmovali (STV 1962 a film Zajtra bude neskoro 1972). Výstava zverejnila originál ilustrácie tejto knihy od národného umelca Júliusa Nemčíka, ktorý vytvoril v druhej polovici 50. rokov minulého storočia rozsiahly súbor krajinárskych záznamov a figurálnych kompozícií, z nich koncipoval aj žánrové ilustrácie tejto knihy.
Výstavný celok Ján Nálepka – pocta a portrét dotvárali diela ďalších popredných výtvarníkov. Niektoré sa venujú tragickým odkazom 2. svetovej vojny i súčasnému životu Slovenska. Išlo o práce Vincenta a Františka Hložníkovcov, M. Jakabčica, S. Brezinu, Ľ. Zelinu, S. Harangozóa, J. Ondrisku a M. Lukáča. Cenný prvok výstavy dotváral gobelín Cesta oslobodenia od Karola Drexlera, ktorý bojoval ako príslušník 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
Naše výstavy predstavili i pozoruhodný plagát ukrajinského výtvarníka Leva Kasijana V boj slavjane – Do boja Slovania! Vznikol v Alama Ate v roku 1942 a ocenili ho ako najhodnotnejší sovietsky plagát roka.
Konali sme aktívne, aby bolo zrejmé, že Ukrajinci významne napomohli víťazstvu nad fašizmom. Žiaľ, dnes previazanosť dvoch slovanských kultúr nie je taká ako v prípade N. V. Gogoľa alebo porevolučného exulanta I. J. Repina. Škoda, že Európa nezvládla včas riešenie jazykových a nevojenských základov demokracie, štátov a národov.
