Stála výstava v koncentračnom tábore Oranienburg 1933-1934 na snímke uniforma dozorcov z SA. Foto sachsenhausen-sbg.de
(Podľa sachsenhausen-sbg.de spracoval Branislav Balogh)
Presne 21. a 22. marca 1933, necelé dva mesiace po tom, ako v Nemecku prevzal moc Adolf Hitler, vznikli koncentračné tábory Oranienburg a Dachau.
V nemeckom Oranienburgu si smutné výročie existencie koncentračného tábora pripomenú otvorením putovnej výstavy „Začiatok teroru – prvé koncentračné tábory v režime národného socializmu“ presne v deň jeho vzniku, 21. marca 2023. Návštevníci sa môžu na jedenástich stanovištiach oboznámiť s úlohami a funkciou prvých koncentračných táborov. Na základe početných biografií prenasledovaných sa dozvedia, ako tábory prispeli k nastoleniu a upevneniu nacistického režimu.
Spomienku pripravuje aj koncentračný tábor Dachau. Akcie k 90. výročiu jeho vzniku zahŕňajú okrem výstavy týkajúcej sa táborového systému aj prezentácie a diskusie k prvej fáze existencie tábora s dôrazom na charakteristiku skupín väzňov, osudov jednotlivcov, ako aj tamojších väzenských a životných podmienok.
„Vzorový“ tábor
Prvý koncentračný tábor v Prusku zriadilamiestna jednotka útočných síl (Sturmabteilung, SA) Standarte 208 uprostred mesta Oranienburg na mieste bývalého pivovaru. Uznali ho, finančne podporovali a dozor nad ním mali štátne orgány. Starostovia a ďalší zástupcovia miestnej samosprávy súhlasili s tým, aby sa väčšina väzňov posielala práve sem. Prvé koncentračné tábory boli zriadené predovšetkým na to, aby do nich členovia a sympatizanti NSDAP umiestňovali svojich politických a iných protivníkov.
Prvými zajatými bolo štyridsať komunistov z mesta a priľahlého okolia. Nastávali neuveriteľné situácie. Napríklad komunistovi Willimu Rufovi robil dozorcu jeho vlastný otec, zajatci a ich mučitelia často pochádzali z rovnakej štvrte alebo boli susedmi. Veliteľom tábora sa stal Werner Schäfer, ktorý tábor Oranienburg využíval na propagandistické účely, často tam vodil a sprevádzal domáce a zahraničné návštevy.
Denný program väzňov tvorili trestné cvičenia a pracovné úlohy. Vykonávali napríklad náročné cestné, železničné, vodohospodárske a lesnícke práce v prospech mesta Oranienburg. Násilím dozorcov boli postihnutí najmä židovskí väzni, ktorí boli zoskupení v špeciálnej židovskej rote.
Uzatvorenie a vznik Sachsenhausenu
V júli 1934 v súvislosti s Röhmovým pučom a zbavením SA právomocí prevzalo tábor asi 150 esesákov pod vedením inšpektora koncentračných táborov, veliteľa brigády SS Theodora Eickeho. Tábor rozpustili a väzňov presunuli do koncentračného tábora Lichtenburg. Odvtedy bol Oranienburg považovaný za „rezervný tábor pre Berlín pre prípadné potreby prichádzajúcich“. Neskôr, v roku 1936, vznikol na mieste tábora a pridruženom extraviláne s rozlohou zhruba 400 hektárov ďalší neslávne známy tábor Sachsenhausen.
Od marca 1933 do jeho rozpustenia v júli 1934 bolo v koncentračnom tábore Oranienburg uväznených celkovo asi tritisíc ľudí. Podľa odhadov v ňom zahynulo 16 osôb, ich príbehy sú zdokumentované a slúžia ako svedectvo brutality režimu pre ďalšie generácie.