Matica Slovenská vyhlásila už v januári rok 2021 za rok Alexandra Dubčeka, preto sme sa jej predsedu Mariána Gešpera, čo ju k tomu viedlo.
„V prvom rade je Alexander Dubček osobnosťou prvého historického rangu s obrovským vkladom do slovenských, ale aj európskych a svetových dejín. Dubček bol matičiar – čestný člen našej ustanovizne, čo je mimoriadne ocenenie, ktoré získalo a prijalo iba pár osobností. Matica totiž bola v 50. rokoch 20. storočia tvrdo prenasledovaná komunistický režimom. Matičiari boli perzekvovaní, zatváraní, niektorí aj popravení v monsterprocesoch, miestne odbory zlikvidované a slobodný vedecký výskum zakázaný. Značku Matice zachránilo pár odvážnych Slovákov na povereníctve informácií SNR v roku 1954.
Obrodný proces vedený Alexandrom Dubčekom obnovil členský a vedecký život aj v Matici slovenskej, ktorá sa podobne ako celá spoločnosť za jeho vlády pomyselne nadýchla. Došlo k rozvoju vedy a kultúry, ale aj k hospodárskemu povzneseniu životnej úrovne občanov v zmysle Dubčekovej úspešnej vízie „socializmu s ľudskou tvárou“.
Dubček bol silný národovec, stotožňoval sa s národným hnutím a Maticou slovenskou i jej bojom za národ. Súčasne silne sociálne cítiaci, ktorého ľavicové presvedčenie bolo úprimné a pravdivé, vždy zamerané na prospech ľudí, nie na moc. Za Dubčeka sa obnovili Valného zhromaždenia a miestne odbory, teda spolkový a demokratický charakter Matice. Stál aj pri vzniku federácie vo vtedajšom socialistickom Československu v roku 1968, čo bol štátoprávny krok Slovákov vpred. Hoci normalizácia všetko vrátila do starých koľají, v prípade Matice úplne až od roku 1973, pre matičiarov bolo obdobie symbolizované Alexandrom Dubčekom veľmi pozitívne a dôležité.“
Predseda Matice slovenskej Marián Gešper, Pavol Dubček a podpredseda NR SR Juraj Blanár po odhalení busty Alexandrovi Dubčekovi