Členovia SZPB po skončení spomienky
Branislav Balogh
Foto autor
Petržalka bola počas 2. svetovej vojny súčasťou Nemeckej ríše, jej názov bol Engerau. Práve tu vznikol koncentračný tábor. Väzni v ňom museli pracovať na výstavbe východného ochranného múru, tzv. Schutzwall-Ost. Medzi zadržiavanými bolo vyše 2 000 maďarských Židov, vystavených otrockej práci. Rakúski nacisti a kolaboranti tu počas vojny zavraždili až päťsto ľudí.
Spomienkou na neľudské časy je pomník na petržalskom cintoríne. Aj tento rok v marci usporiadalo Dokumentačné stredisko rakúskeho odporu (DÖW) pietnu spomienku na obete tábora. Zakladateľkou a hlavnou organizátorkou stretnutia je historička z DÖW Claudia Kuretsidis-Haider. Tento rok išlo o 23. pietnu spomienku. Rakúska historička napísala na tému tíbora v Engerau už niekoľko kníh. Opisuje v nich aj šesť procesov, ktoré sa konali vo Viedni od leta 1945 do roku 1954. Bolo v nich odsúdených deväť rakúskych dozorcov tábora.
Na nevyhnutnosť udržiavať pamiatku na vojnové časy, ktoré pre nás musia byť mementom zla a nesmú sa nikdy zopakovať, poukázala veľvyslankyňa Rakúska Margit Bruck-Friedrich. Okrem nej vzdali úctu položením vencov aj veľvyslanci Izraela Eitan Levon a Maďarska Csaba Balogh. Delegáciu SZPB viedol podpredseda ÚR Jozef Ťažký. Okrem členov SZPB a Židovskej náboženskej obce sa spomienky zúčastnili aj zástupcovia rasovo prenasledovaných z Mauthausen Komitee. Bratislavský samosprávny kraj reprezentoval podpredseda Juraj Stekláč. Pripomenul zodpovednosť vyššieho územného celku za udržiavanie pietnych miest ako symbolu elementárnej úcty k zavraždeným. Program spomienky citlivo dopĺňali clivé tóny piesní v jidiš v podaní Naamy Fassbinder. Vrcholom podujatia bolo čítanie mien tých zosnulých, ktorých sa podarilo identifikovať. V závere predniesol rabín Baruch Myers modlitbu.
Dokumentačné stredisko rakúskeho odporu pozvalo a priviezlo na spomienku zhruba dvadsiatku mladých ľudí z viedenských škôl. Exkurzia pokračovala k reštaurácii Leberfinger, kde sa nachádzala časť tábora. Dnes je tam osadená pamätná tabuľa. Študenti pozorne počúvali výklad Claudie Kuretsidis-Haider o trinástich zavraždených pri evakuácii tábora 29. marca 1945 a o stovke zavraždených väzňov počas roka 1945. Práve odpor mladých voči tomu, čoho boli schopní ich predkovia dáva nádej, že sa podobná udalosť nikdy viac nezopakuje.