Martin Krno, Mauthausen
Foto: autor, Denisa Žiaková a MVM
Po dvojročnej prestávke kvôli pandémii sa v areáli bývalého ústredného nacistického tábora v Mauthausene 15. mája uskutočnila najvýznamnejšia protifašistická akcia v Rakúsku i so širokou zahraničnou účasťou. Na Slávnosti oslobodenia nechýbala ani delegácia zväčša mladých členov a sympatizantov SZPB.
Ako informoval Willi Mernyi, predseda rakúskeho a jeden z predstaviteľov Medzinárodného výboru Mauthausen (MVM), ktorý toto podujatie pravidelne organizuje, sem zavítalo približne 5 000 ľudí prakticky zo všetkých európskych štátov, ale aj mimo starého kontinentu.
Netreba sa tomu čudovať, veď nacisti sem zavliekli vyše 200-tisíc osôb, najmä politických odporcov zo 70 okupovaných, ale aj spojeneckých krajín, vrátane Slovenska. Z nich asi polovicu zavraždili alebo tu zahynuli na neľudské zaobchádzanie, tvrdú prácu a podvýživu. Najpočetnejšiu skupinu tvorili zajatí vojaci Červenej armády,
Majáky proti rezignácii na osud
Na pietnom akte pred skromným pomníkom na apelplatzi sa zúčastnili členovia vlády za ÖVP a Zelených, zástupcovia opozície, jednotlivých spolkových krajín, evanjelickej a katolíckej cirkvi (čo sa dá u nás ťažko predstaviť) a tradične obľúbený bývalý prezident Heinz Fischer. Prvý raz však na slávnosť neprišiel ani jeden väzeň, ktorý prežil nacistické zverstvá.
Výrazne zastúpenie mali rakúske mládežnícke združenia, nielen ľavicové, ale aj kresťanské či skauti. V kameňolome, kde sa pred ôsmimi desaťročiami odohrávali priam hororové scény, sa konalo ich spomienkové stretnutie aj s partnerskými organizáciami zo zahraničia.
Willi Mernyi pri tejto príležitosti podčiarkol, že ani 77 rokov po oslobodení Rakúšania nesmú zabúdať na temnú kapitolu svojej histórie. Tým, čo sa pýtajú, ako si môžu čo najlepšie uctiť pamiatku väzňov, ktorí sa nedožili slobody, odpovedal, že sa treba postaviť proti akémukoľvek zlu, násiliu, diskriminácii a nemlčať ani o prejavoch rasizmu a xenofóbie. Podotkol, že čeliť nenávisti sa dá aj na internete či v mobilnej sieti.
Linecký diecézny biskup Manfred Scheuer pred slávnosťou ocenil odbojárov ako „majáky proti rezignácii na osud“. Podľa neho aktívny odpor nachádza svoje opodstatnenie práve v sebaobranu, ktorú uznáva aj katolícke morálne učenie.
Program slovenskej delegácie
Za dôstojnej asistencie príslušníkov Čestnej stráže Ozbrojených síl SR naša delegácia spolu s veľvyslancom vo Viedni Petrom Mišíkom vzdala hold umučeným na ústrednom pietnom akte. Predtým sme priniesli kytice kvetov aj k spoločnému česko-slovenskému pomníku od jedného z väzov, akademického sochára Antonína Nykla.
Peter Weiss vo svojom príhovore zdôraznil, že musíme pamätať na zločinný režim, ktorý hlásal rasovú nadradenosť Nemcov a v rámci zvrátenej ideológie „übermenšstva“ narábal s ostatnými národmi ako s otrokmi.
Konali sa tiež mítingy pri ostatných národných pamätníkoch, pričom si ich účastníci zväčša zo susedných krajín navzájom kládli vence k pomníkoch.
Najviac sa ich zišlo pri izraelskom a talianskom, no omnoho rušnejšie ako po iné roky bolo pri tom ukrajinskom.
Organizátori kvôli Putinovej vojenskej agresii požiadali veľvyslancov RF a Bieloruska, aby sa do Mauthausenu neunúvali, pozvali však humanitné organizácie z týchto štátov. Keď skupinka chlapcov a dievčat kráčala so sovietskou a ruskou zástavou po apelplatzi, dočkali potlesku sa tak ako každá iná delegácia.
Cestou domov sme sa zastavili v Melku, v jednej z 50 filiálok bývalého koncentráku. Stojí tam pomníček takmer trom desiatkam slovenským antifašistov, ktorí zahynuli 19. februára 1945 pri leteckom nálete Spojencov na transport s politickým väzňami. Prezreli sme si budovu, v ktorej za vojny zriadili krematórium na spaľovanie zavraždených, a v priľahlých kasárňach výstavu emotívnych historických fotografií približujúcich hrozné pomery v tábore smrti.
Galéria:
