Milan Kováčik, predseda ZO 2 SZPB v Brezne
Fotografie: Milan Pivovarči
Súčasťou tohoročných osláv 78. výročia SNP v Brezne sa stalo podujatie, ktorého cieľom bolo vzdať posmrtnú poctu francúzskej partizánke Alžbete Blahovej, ktorá zahynula zrejme v decembri 1944 na okraji chotára mesta v masíve Nízkych Tatier.
Pietny akt sa uskutočnil 27. augusta 2022. V dopoludňajších hodinách do nového cintorína zavítala12-členná návšteva rodinných príslušníkov Blaho z Francúzska a Slovenska, ktorých sprevádzal zástupca francúzskeho veľvyslanectva v Bratislave Didier Rogasik. Pri hrobe Alžbety Blahovej ich vítali členovia SZPB, zástupcovia vedenia mesta Brezno, Klubu vojenskej histórie a domácej verejnosti. Spoločne k hrobu položili kvety.
Mimoriadne dojímavé podujatie
Akt pokračoval na mestskom úrade. Po príhovoroch zástupcov mesta a rodiny Blaho predseda OblV SZPB Jaroslav Demian odovzdal vzácnym hosťom najvyššie ocenenie Zväzu im memoriam pre Alžbetu – Medailu generála M. R. Štefánika I. stupňa za jej prínos v boji proti fašizmu v SNP.
V poobedňajších hodinách časť účastníkov podnikla výstup k pamätníku nachádzajúcemu sa konci doliny Zubrá, k miestu, kde sa predpokladá, že Alžbeta Blaho zahynula. Bolo to mimoriadne dojemné. Niektorí zo starších rodinných príslušníkov tam prišli už pri prvom stretnutí v roku 1965.
Členovia základnej organizácie 2 SZPB v Brezne sa v spolupráci s KVH ako príspevok na podporu tejto udalosti už dlhší čas snažili zozbierať všetky možné informácie o menovanej. Najmä tie, ktoré by viedli k zostaveniu najpravdepodobnejšej verzie o tom, kde a za akých okolností zahynula pred 78 rokmi mladá, iba 18-ročná žena.
Keď človek vojde bránou do cintorína, nemôže minúť jej krásny hrob. Z epitafu na pamätnej tabuli na príchodzích pozerá pekná dievčina. Mnoho návštevníkov si však v duchu kladie otázku, kto je to? Ďalší si nevedia vysvetliť, prečo je tam napísané – francúzska partizánka, keď jej meno je úplne slovenské.
Matka Francúzka, otčim Slovák
Podľa najnovšie získaných informácií z francúzskeho veľvyslanectva a ďalších údajov je pravdepodobné, že pozostatky Alžbety Blahovej preniesli na cintorín do Brezna roku 1972. Hrob odhalili roku 1974 pri 30. výročí SNP. V kronike Brezna sa o tom, žiaľ, zápis nenašiel.
Elisabeth Blaho pochádzala z Francúzska, matka Maria Antoinette bola Francúzka. Nevlastný otec, s ktorým si ju osvojili ako trojmesačnú, bol Eduard Blaho, Slovák z Ružomberka. Od roku 1940 krajinu galského kohúta okupovali Nemci, preto sa na jar 1943 celá rodina presťahovala na Slovensko. Tu ich však 28. augusta 1944 zastihlo vystúpenie Slovákov proti nemeckým okupantom.
Mladá Alžbeta bola však plná života a odvahy. Pridala sa k partizánskej brigáde Jánošík ako radistka. Čakali ich ťažké boje, nepriateľ bol lepšie vyzbrojený. Po potlačení SNP pokračovali partizáni v breznianskom okrese v diverznej činnosti. Ešte začiatkom decembra rozdávala v obci Bacúch protifašistické letáky. No potom sa nemeckí fašisti s ich prívržencom – kolaborantom nemeckej národnosti Bandim Göndorom, mäsiarom z Beňuše, kruto pomstili. Aj ona sa musela stiahnuť do úkrytu hlboko v horách.
Čo prezradila obecná kronika
Podľa kronikár obce Beňuš jednotlivé zápisy zapisoval na zháklade výpovedí očitých svedkov. Posledné chvíle života Alžbety mali vyzerať takto:
„V Čučoriedkovej, jednej z doliniek, ktorou sa končí dolina Zúbra, sa skrývali v starej salašnej kolibe ruskí partizáni, medzi ktorými boli údajne aj Francúzi. Niekedy v novembri – decembri 1944 urobili na nich Nemci prepad, pri ktorom mali traja postrieľaní partizáni v kolibe zhorieť. Jedným z nich mala byť Francúzka Elisabeth Blahová. Dvoch civilov, pravdepodobne Židov, našli mŕtvych obďaleč koliby, vlastne potom už len zhoreniska.“
Ďalej sa v kronike uvádza: „Nemci po tomto prepade zajali desať mužov a jednu ženu, ktorých odviedli do Brezna a potom do Banskej Bystrice. Spomenutých dvoch mŕtvych – Dominika a Františka Divokovcov z Beňuše – pochovali na mieste na priamy príkaz Göndora. Nemci prinútili Gustáva Kána z Braväcova, aby ich ku kolibe do Čučoriekovej zaviedol.“ Koniec citátu.
Udalosť popísanú v kronike nám potvrdil 90-ročný Jána Ličko z Beňuše. V tom čase mal dvanásť rokov. Vraj sa v dedine o tom veľa hovorilo, ale potichu.
Prehovorila aj fotografia z roku 1965
Z doteraz známych fotografií si zaslúži pozornosť tá, ktorú nám poslal 43-ročný Mgr. Viktor Blaho z Ružomberka. V e-maile zaslanom 5. septembra 2018 píše: „Na fotografii zhotovenej po vojne (asi roku 1965) je moja rodina pri Elisabethinom hrobe na mieste udalosti. Môj otec Viktor Blaho st. je na fotografii v strede ako 10-ročný chlapec. Vľavo je matka Alžbety.“ Ďalej upresňuje, že pozostatky mladej ženy neskôr preniesli na cintorín v Brezne.
Na fotografii z miesta udalosti vidno v pozadí zrejme poľovnícku chatu, ktorá v tom čase stála neďaleko od zhoreniska, kde v roku 1944 zahynula Alžbeta. Chata sa naviac ľudovo nazývala Alžbeta alebo chata Elisabeth. Na ňu neskôr padol strom, čím ju zničil. Už sa viac neopravila. Bolo to okolo roku 1972, keď pozostatky Alžbety Blahovej preniesli do Brezna.
V roku 1994 pri oslavách 50. výročia SNP sa rozhodli členovia bývalého Poľovného združenia Bukovinka so sídlom v Beňuši, ktorí si tu prenajali revír Jasienok, oživiť pamiatku francúzskej partizánky. Na mieste zhorenej koliby jej postavili symbolický pamätník, ktorý tu stojí dodnes. Zdobí ho tabuľka odliata z kovu s textom: „Večná pamiatka padlej hrdinke Elisabeth Blahovej v SNP 1944.“
Tieto skutočností potvrdil bývalý predseda združenia Bukovinka Štefan Knapčok žijúci v Beňuš. Súčasne pripomenul, že v roku 1994 v týchto miestach už nestála ani poľovnícka chata Alžbeta.
