Ján Hamar, predseda OblV SZPB Levice
Foto – archív redakcie a Múzea SNP
Keď som chodil na Odborné učilište S. M. Kirova v Tlmačoch, stal som sa vedúcim pionierskeho krúžku na miestnej základnej škole. V roku 1965 som nastúpil na vojenskú službu do Štúrova, kde som zase viedol krúžok mladých strážcov hraníc.
Vtedy Ústredná rada Pionierskej organizácie vyhlásila brannú hru Signál X 5, do ktorej sme sa zapojili. Zorganizoval som trojdňový tábor, kde sme prebrali a splnili všetky úlohy. V súťaži sme zvíťazili a poslali nás na celoštátne kolo v Rovišti pri Prahe.
Po vybudovaní tábora Nitrianskeho kraja sme sa na porade dozvedeli, že medzi nás zavíta veľká osobnosť druhej svetovej vojny – maršalIvan Stepanovič Konev, ktorý garantoval obdobnú hru sovietskych pionierov. A naozaj v ten deň prišiel v sprievode armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý zase prevzal záruku nad touto súťažou v rámci ČSSR.
maršál Konev číta noviny.
Ako oslavoval sviatky víťazstva?
Pretože náš oddiel stál oproti slávnostnej bráne a ja som bol oblečený v uniforme Dunajskej pohraničnej stráže, zastal maršalov pohľad na mne a vzápätí sa opýtal vtedajšieho ministra národnej obrany Bohumíra Lomského: „A što i u vas marjaki?“ A čo u vás sú tiež námorníci?
Pretože naše jednotky nepatrili pod rezort obrany, ale vnútra, český generál s odpoveďou otáľal. Ja som však nezaváhal a v ruštine som sa predstavil. V tej chvíli pristúpil Konev bližšie ku mne a od pobočníka si vzal škatuľku. Vybral z nej vyznamenanie, ktoré mi pripol na uniformu.
Neskôr ma na požiadavku maršala pozvali do štábneho stanu na stretnutie s ním a so Svobodom. Po krátkej besede som sa s nimi rozlúčil a vrátil sa do nášho tábora. No nikdy v živote nezabudnem, ako Konev zareagoval na moju otázku „Ako osobne oslavujete sviatky ukončenia druhej svetovej vojny?“
Pražania vítajú maršala Ivana Stepanoviča Koneva. 
Ivan Stepanovič Konev ešte ako generál.
„Vždy deň dva pred oslavami víťazstva vyhľadám nejaké osamote stojace miesto,“ odpovedal mi, „kde si môžem na chvíľku poplakať za všetkých tých, čo som rozkazom musel posielať do bojových stretov s fašistickými votrelcami. Pritom sa mnohí otcovia a synovia domov viac nevrátili.“
Jeho slová vo mne rezonujú dodnes. Aký veľmi rozhodný človek, no citlivý to bol. Práve tak ako to potom napísali v novinách Stráž vlasti: „Málokomu sa stane, že ho stretne šťastná náhoda a môže si prehodiť pár slov s osobnosťou takou veľkou, akou je maršal Ivan Stepanovič Konev, ktorý velil sovietskemu vojsku pri oslobodzovaní Prahy.“
Nonsens pri odstraňovaní sochy
To sa pre mňa stalo momentom, odkedy sa venujem dejinám Veľkej vlasteneckej vojny a dnes už aj ako člen SZPB objasňujem mladej generácii, kto niesol rozhodujúcu úlohu v porážke fašizmu. Verím, že to vyznie aj z mojej publikácie Ako sa rodila sloboda obcí a miest Levického okresu, ktorú dokončujem.
Demontáž pamätníka maršala Koneva v Prahe začiatkom apríla 2020.
V tejto súvislosti musím vyjadriť svoj odpor k počínaniu krajne pravicových politikov, ktorí s podporou časti občanov presadili zmenu názvu námestí a ulíc v Čechách a na Morave pomenovaných po maršalovi ako aj odstránenie sochy Koneva v hlavnom meste. Začiatkom apríla 2020 vedenie Prahy 6 ju nechalo presunúť z Námestia Interbrigády do depozitára. Veľvyslanectvo RF v Českej republike vo svojom vyhlásení vyslovilo hlboké rozhorčenie nad týmto provokatívnym aktom, v ktorom je „neprehliadnuteľný cynizmus zúčtovania s pomníkom v predvečer 75. výročia víťazstva nad nacizmom“.
Niektorí dokonca označujú Koneva za vraha českého ľudu. Ide o nonsens voči takej osobnosti, ktorý viedol svoje vojská proti nacistickým okupantom v prevažnej časti Českej republiky i Slovenska. Verím, že skôr či neskôr budú Česi znovu spomínať na rozhodujúcu úlohu Červenej armády a jedného z jej vojvodcov, Ivana Stepanoviča, pri oslobodzovaní svojej vlasti.