Martin Krno
Naposledy sme sa venovali knižným ilustráciám spojených s témou SNP a Oslobodenia. Teraz sa vrátime ešte k niektorým jej najúspešnejším tvorcom.
Zaslúžilý umelec Ivan Schurmann (1935 – 2016) bol zanieteným propagátorom známkovej grafiky na Slovensku. Hoci sa narodil v Bratislave, vyše tri desaťročia prežil v Plaveckom Štvrtku. Z odborov výtvarného umenia majstrovsky ovládal takmer všetky, venoval sa najmä maľbe, kresbe, grafike, ilustrácii i monumentálnej tvorbe. V roku 1962 absolvoval VŠVU na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie u prof. V. Hložníka.
V 80. rokoch minulého storočia pôsobil vo funkcii predsedu Zväzu slovenských výtvarných umelcov a v komisii OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru – UNESCO. Dlhé roky bol členom komisie známkovej tvorby na federálnom ministerstve spojov spolu s J. Balážom a A. Brunovským. Aj ich zásluhou sú slovenské poštové známky medzinárodne uznávané. Začiatky jeho ilustračnej tvorby sa datujú do roku 1961, keď svojimi kresbami obohatil knihu G. Baklanova Piaď zeme, neskôr R. Morica Sen o chlebe, P. Koyša Na čo je človeku dom, V. Mináča Na rozhraní a mnoho ďalších.
Zaslúžilý umelec Jozef Baláž (1923 – 2006), významný maliar, grafik, ilustrátor, nestor slovenskej známkovej tvorby a autor prvej známky samostatnej SR pochádzal z Hlohovca. Jeho rodina sa však presťahovala do Bratislavy, kde sa vyučil za reprodukčného grafika v Slovenskej grafii. Zapojil sa do protifašistického hnutia. Po vojne študoval na SVŠT na oddelení kreslenia a maľovania u J. Mudrocha a K. Sokola, potom na oddelení krajinárskeho maliarstva VŠVU u prof. D. Millyho a v Sofii u prof. I. Beškova. Bol dlhoročným dvorným ilustrátorom týždenníka Život, vedúcim tajomníkom na ZSVU a prvým predsedom realizačnej komisie známkovej tvorby pri ministerstve dopravy SR.
Jozef Baláž – obálka publikácie Andrej Plávka, Ohne na horách, vydal Slovenský spisovateľ v roku 1964 Jozef Baláž – obálka publikácie Ladislav Mňačko, Oneskorené reportáže, Vydavateľstvo politickej literatúry 1963 Jozef Baláž – obálka publikácie Ilija Erenburg, Lev na námestí, vydala Práca v roku 1948 Jozef Baláž – obálka k dielu V. Mináč, Živí a mŕtvi, vydal Slovenský spisovateľ v roku 1961 Jozef Baláž – frontispice a titul publikácie Ladislav Mňačko, Oneskorené reportáže, Vydavateľstvo politickej literatúry 1963 Jozef Baláž – obálka k dielu Ladislav Mňačko, Smrť sa volá Engelchen, SVPL Bratislava 1962 Jozef Baláž, obálka publikácie – G. Husák, Svedectvo o slovenskom narodnom povstaní, 1964
Ilustroval množstvo kníh a časopisov, vytvoril špičkové tapisérie a artprotisy i monumentálne nástenné mozaiky. K známkovej tvorbe sa dostal neskôr, keď sa zúčastnil so starším kolegom A. Hollým, priekopníkom slovenskej politickej karikatúry, na celoštátnej súťaži výtvarných návrhov na známky z emisie k 10. výročiu založenia TANAP-u, kde obaja uspeli.
Rodák zo Zohora, národný umelec Albín Brunovský (1935 – 1997), maliar, grafik, ilustrátor, autor výtvarných návrhov na bankovky a poštové známky absolvoval v roku 1961 VŠVU tiež u prof. V. Hložníka. Potom dlhé roky vyučoval na tejto škole knižnú tvorbu. Brunovský tvoril najmä ilustrácie detských knižiek, ale aj poslednú sériu čs. bankoviek.
Albín Brunovský – chrbát, obálka publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – ilustrácia k publikácii Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – O červenej hviezde, ilustrácia publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – O partizánskej hore, ilustrácia publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá – 1963 Albín Brunovský – O partizánskej puške, ilustrácia publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – O partizánskom plášti, ilustrácia publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – O vyšívanej košeli, ilustrácia publikácie Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – obálka k publikácii Zlatko Klátik, Zázračná puška, Mladé letá 1963 Albín Brunovský – frontispice a titul k súbornému vydaniu poézie Laca Novomeského Otvorené okná, 1964
Experimentoval s množstvom rozličných techník – s drevorezbou, linorytom, úpravami fotografií a maľoval aj na plátno. Jeho diela inšpirované poéziou a literatúrou majú surrealistické tendencie. Používa sa tiež pojem „Brunovského škola“, čo označuje prepájanie fantazijných a reálnych prvkov. Má mnoho nasledovateľov, jeho študenti vytvorili poslednú sériu slovenských korún.