Roman Hradecký, predseda Spoločnosti Prometheus
Zvládnuť minuloročné leto, ktoré patrilo k štyrom najhorúcejším za posledných 150 rokov, bolo nesmierne náročné aj pre zdravých ľudí. Preto neprekvapuje, že sme sa v tom čase rozlúčili s viacerými priateľmi, najmä ak boli už dlhšie chorí. Medzi nich patrí aj odbojár, akademický sochár Michal Czupil. Zomrel ako 91-ročný 25. júla 2022.
Rodák z Vranova nad Topľou (⁎ 2. november 1930) vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v rokoch 1958 až 1964 v ateliéri reliéfneho sochárstva prof. Rudolfa Pribiša, čo v mnohom určilo charakter jeho tvorby. Ako je to pre umelcov typické, prirodzene prezentoval svoje vnímanie sveta a hodnotové postoje. Venoval sa monumentálnej a komornej tvorbe, preto vytvoril aj drobné plastiky a medaily k rozličným príležitostiam.
Asi najznámejším Czupilovým dielom je socha odhalená v Ľubochni pri príležitosti 50. výročia slovenského zjazdu ľavicovej časti sociálnodemokratickej strany konaného v týchto kúpeľoch v polovici januára 1921. Toto stretnutie výrazne prispelo k založeniu KSČ.
Pri tvorbe zohľadnil miesto inštalácie sochy a vedome sa vyhol ťažkým hmotám. Naopak, začiatky komunistického hnutia u nás stvárnil v zdanlivo jednoduchej, o to však dynamickejšej kompozícii muža so zdvihnutými rukami, ktorý symbolicky drží pochodeň.
Na druhej strane jeho monumentálne súsošie Pamätník bojovníkom proti fašizmu a za slobodu našich národov z roku 1974 umiestnené na Námestí osloboditeľov vo Vranove nad Topľou charakterizujú štylisticky čisté postavy v nadživotnej veľkosti s esteticky vyjadrenou hmotou zvýrazňujúcou úctu a význam protifašistického odboja a zápasu za slobodu.
Uprostred sa týči postava sovietskeho partizána vo vojenskom kabáte s baranicou na hlave, so zovretou ľavou päsťou a zbraňou v pravej ruke. Při ňom stojí slovenský partizán v dlhom kabáte bez pokrývky hlavy so samopalom prehodeným cez plece. Po jeho ľavici je žena v jednoduchých šatách s bolesťou v tvári, hlavou sklonenou na vojakovom ramene a vlasmi zviazanými do uzla. Podľa autora má symbolizovať zázemie, ktoré umožnilo partizánsky boj i obete, ktoré si vyžiadal. Mimochodom, nedávno sa aj táto národná kultúrna pamiatka stala terčom vandalov.
Ako člen SZPB sa Michal Czupil zaslúžil aj o umiestnenie pamätnej tabule na dome v jeho rodnom meste, kde sa stretávali príslušníci partizánskej skupiny pôsobiacej v neďalekých horách.
Majster patril medzi zakladateľov a dlhoročným členom vedenia Spoločnosti Prometheus – združenia svetských humanistov, ktorá je predstaviteľom agnostikov, ateistov, humanistov, sekularistov či skeptikov na Slovensku. Nie náhodou je aj autorom jej prvého loga. Slová, ktorými zdôvodňuje jeho výtvarnú podobu, sú krásnou ukážkou dokumentujúcou umelcov filozofický, estetický a kreatívny prístup k tvorbe:
„Ide o znak komponovaný do kruhu, po obvode ktorého je v jeho dolnej časti umiestnený text – kruhopis Prometheus. Priestor kruhu sa delí horizontálne, nie priamočiaro, ale v tvare plameňovitého prelínania, pričom horná časť predstavuje vesmír. Ten sa farebne vníma tmavomodro a v jeho priestore som zakomponoval súhvezdie Malého voza s Polárkou. Dolnú časť vypĺňa prometheovský oheň, farebne červený, opticky v súčinnosti s kruhopisom vnímaný ako pochodeň. Tieto symbolické prvky sa podriaďujú kompozičnému zámeru – symbolu túžby človeka po poznaní.“
Autorove príležitostné drobné kresby osviežovali viaceré čísla Spravodajcu spoločnosti Prometheus. Pri príležitosti 20. výročia jej založenia sme ho ocenili pamätnou medailou Za vernosť humanizmu. Hádam ani netreba zdôrazňovať, že bol jej nezištným autorom.