Juraj Pavlis, historik Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi
Foto: archív autora
O Jánovi Nálepkovi sa toho mnoho hovorilo aj napísalo. Vo všeobecnosti najmä o jeho učiteľskej kariére, či pôsobení v československej armáde pred 2. svetovou vojnou, ale najmä potom v slovenskej armáde i medzi partizánmi počas vojny. Teraz však poodhaľme čosi z menej známych okolností jeho života.
Jeho otec Michal Nálepka bol tesár a maloroľník. Viackrát vycestoval za prácou do USA. Pracoval tam v baniach a pri ťažbe dreva. Prvýkrát sa Michal Nálepka vybral do Ameriky ešte na začiatku 20. storočia. Plánoval sa osamostatniť, oženiť a založiť si rodinu. Chcel si postaviť dom a založiť vlastné gazdovstvo. Toto všetko sa mu podarilo i vďaka peniazom zarobeným v Amerike.
Obdivoval Štefánika
Mama kpt. Nálepku sa volala Mária, rod. Ondrová. Mária bola rozhľadená a sčítaná. Svoj život zasvätila rodine. Manželia Nálepkovci mali piatich synov a tri dcéry.
Ján sa narodil 20. septembra 1912 v Smižanoch, kde vychodil ľudovú školu už po vzniku Československej republiky. Tu naňho vplýval jeho učiteľ Jozef Mikolaj, ktorý počas 1. svetovej vojny bojoval v československých légiách v Rusku. Možno práve takto sa k malému Jankovi dostala myšlienka československej vzájomnosti a odkaz generála M. R. Štefánika, ktorého Nálepka obdivoval počas celého svojho života.
Meštiansku školu a učiteľský ústav vychodil v Spišskej Novej Vsi. Už počas meštianskej školy sa venoval v Smižanoch ochotníckemu divadlu. Bol organistom v našej obci a začas aj na okolí. Ovládal hru na klavíri, husliach, gitare a mandolíne. Ako neskôr spomínal Dezider Slavoj Štrauch, Ján viedol aj jeden oddiel smižianskych skautov. Členov tohto skautského oddielu viedol mladý Nálepka k vlastenectvu, pracovitosti a láske k prírode.
Učil po celom Slovensku
Ako mladík sa Ján zúčastnil na viacerých medzinárodných a aj zahraničných skautských stretnutiach – tzv. jamboree, slovanských zjazdoch a študentských stretnutiach. Cestoval na ne väčšinou vlakom, stopom, na bicykli, či pešo. Ján sa pomerne ľahko učil aj cudzie reči. Počas svojho života sa naučil po nemecky, poľsky, rusky, srbochorvátsky a francúzsky.
V roku 1931 zmaturoval na učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi a na jeseň toho roku sa stal učiteľom. V 30. rokoch 20. storočia sa v Československu od učiteľov ľudových a meštianskych škôl nevyžadovalo a ani neočakávalo vysokoškolské vzdelanie – stačila maturita na učiteľskom ústave. Ján Nálepka pôsobil v rokoch 1931 – 1939 ako učiteľna ľudových školách v Marikovej (dnes Dolná Mariková, okr. Považská Bystrica), v Bielych Vodách (dnes súčasť obce Mlynky, okr. Spišská Nová Ves), v Stupave (pri Bratislave) a nakoniec v Nemeckej Porube (dnes Poruba pod Vihorlatom, okr. Michalovce).
Stretnutie s Masarykom
Bol aktívnym členom Republikánskeho dorastu, čo bola pridružená organizácia Republikánskej strany zemědělského a malorolnického lidu. Aktívne sa zúčastňoval aj na župných zjazdoch republikánskej strany. V podstate bol teda registrovaným agrárnikom. Napriek jeho nesporne ľavicovému zmýšľaniu neexistujú žiadne dôkazy, že by sa počas svojho života Nálepka stal členom komunistickej strany.
Ako učiteľ sa Ján Nálepka zúčastnil na 2. konferencii československých učiteľov v Židlochoviciach pri Brne. Tu sa stretol s prezidentom T. G. Masarykom. Doba sa však rýchlo menila a v Európe – aj vo svete – sa očakával blízky vojnový konflikt.
Rozhodol sa brániť vlasť
Československá armáda sa modernizovala a v snahe pripraviť sa na obranu republiky personálne rástla. Ján Nálepka sa rozhodol vstúpiť do jej radov. Absolvoval dôstojnícku školu v Levoči. V marci 1939 sa Československá republika rozpadla a 14. marca 1939 vznikol Slovenský štát. Prvou krajinou, ktorá uznala Slovenský štát, bolo vtedajšie Maďarské kráľovstvo. Stalo sa tak už 15. marca. Lenže 23. marca Maďarsko, bez vyhlásenia vojny, zaútočilo na slovenské hranice na východe v okolí Michaloviec, Sobraniec a Sniny.
A 24. marca bombardovalo maďarské letectvo Spišskú Novú Ves. Keďže prvoradým cieľom maďarského útoku sa stalo spišskonovoveské letisko – vtedy významná vojenská základňa slovenskej armády, a nedopatrením i blízka tehelňa – predzvesť budúcej vojny pocítili aj obyvatelia Smižian. Vypukla tzv. Malá vojna. Aj Ján Nálepka sa na nej aktívne zúčastnil. V tej dobe slúžil v jednotke dislokovanej v Michalovciach. Využil pri tom svoju znalosť miestneho terénu, keďže nedlho predtým pôsobil ako učiteľ v neďalekej Nemeckej Porube.
Útek k partizánom
V septembri 1939 bol Nálepka zmobilizovaný do tzv. poľského ťaženia. Po tom, čo vláda Slovenského štátu vyhlásila vojnu Sovietskemu zväzu, ho vyslali na východný front ako pracovníka štábu Zaisťovacej divízie na Ukrajine a v Bielorusku a to v hodnosti nadporučíka. Od februára 1942 mal hodnosť kapitána a bol pobočníkom veliteľa, resp. náčelníkom štábu 101. pluku Zaisťovacej divízie.
Od júna 1942 mal spojenie so sovietskym ilegálnym odbojom a s partizánmi. Partizánom pomáhal pri zásobovaní potravinami, materiálom, výzbrojou a podával im vojensky dôležité informácie. Pri obci Remezy prešiel 15. mája 1943 i so skupinou dôstojníkov a vojakov na sovietsku stranu. Medzi sovietskymi partizánmi sa spoznal a spriatelil s generálom Saburovom. Vojenský súd Zaisťovacej divízie odsúdil kpt. Jána Nálepku za zradu a zbehnutie k nepriateľovi na trest smrti v neprítomnosti.
Celoštátna slávnosť na jeho počesť
Osemnásteho mája 1943 zorganizoval kpt. Nálepka zo slovenských vojakov a dôstojníkov, ktorí prešli na sovietsku stranu, 1. československý partizánsky oddiel v ZSSR a stal sa jeho veliteľom. Pod jeho velením sa oddiel zúčastnil na bojoch proti nemeckým vojenským jednotkám pri obciach Danieloviči, Rubež, Davidgorodok, Jeľsko a na prepade železničnej stanice v Šepetovke. Kpt. Ján Nálepka padol v boji o železničnú stanicu pri oslobodzovaní mesta Ovruč na dnešnej severnej Ukrajine. Tu bol pôvodne aj pochovaný.
Na jeseň 1945 vo svojom 31. čísle Nové hlasy oznámili, že Okresný národný výbor v Spišskej Novej Vsi spolu s Miestnym národným výborom v Smižanoch 18. novembra 1945 zorganizujú v Smižanoch slávnosť, pri ktorej bude odhalená pamätná tabuľa hrdinovi Sovietskeho zväzu kapitánovi Jánovi Nálepkovi. Program slávnosti mal byť vysielaný všetkými rozhlasovými stanicami v Československu. V súvislosti s týmto výročím bola ulica, kde sa nachádza Nálepkov rodný dom, premenovaná na Nálepkovu ulicu.
Nálepkovo
Krátko po vojne sa istý čas uvažovalo o pripojení Smižian k Spišskej Novej Vsi, čo sa neskôr a za iných okolností načas aj stalo. Takto spojené súmestie sa malo volať Nálepkovo. Nakoniec pre nezáujem verejnosti, ako v meste, tak aj v obci, k spojeniu a premenovaniu nedošlo. Našlo sa však náhradné riešenie. Pôvodne najmä Nemcami obývaný Vondrišel bol po odsune nemeckého obyvateľstva a prisťahovaní sa nových obyvateľov premenovaný na Nálepkovo.
V centre mesta Spišská Nová Ves, otočený tvárou k Smižanom, stojí dodnes pamätník so sochou kpt. Jána Nálepku. Bol slávnostne odhalený v novembri 1953 a to za prítomnosti rodičov kpt. Nálepku ako aj sovietskeho generála Saburova. Je paradoxné, že blízko tohto miesta stál pôvodne, a to až do začiatku 50. rokov 20. storočia, pamätník generála M. R. Štefánika. Štefánik, ktorého Ján Nálepka síce nepoznal, no celý život obdivoval, musel prenechať miesto práve Nálepkovi.
Aktuálny i dnes
Kpt. Ján Nálepka bol v roku 1943 vyznamenaný medailou Partizán veľkej vlasteneckej vojny in memoriam, v roku 1945 čestným titulom hrdina ZSSR, Radom Slovenského národného povstania I. triedy a v 7. mája 2004 bol povýšení do hodnosti brigádny generál in memoriam. Okrem toho je nositeľom Radu Bieleho leva I. stupňa a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
Kpt. Ján Nálepka prežil krátky, avšak mimoriadne intenzívny život. Jeho odkaz využil minulý režim na vlastnú propagáciu. Z dnešného pohľadu to Nálepkovi viac uškodilo ako pomohlo. Napriek tomu osobnosť Jána Nálepku má čo ponúknuť aj dnes. Na kpt. Nálepkovi si možno ceniť najmä jeho odvahu, statočnosť, skromnosť, pracovitosť a ochotu obetovať sa v boji za lepšiu budúcnosť.