Július Kolečáni
Foto – B. Balogh
Igor Borisovič Bratčikov (64) je od konca novembra novým ruským veľvyslancom na Slovensku. V prvom rozhovore pre Bojovník sa venujeme najmä téme útoku Nemecka na ZSSR, ale aj starostlivosti o hroby vojnových obetí či spolupráci ruskej ambasády a SZPB.
Uplynulo 80 rokov od útoku nacistického Nemecka na ZSSR. Ako tento dátum vníma obyvateľstvo Ruska? Je spomienka na vojnu ešte dnes živá, veď z roka na rok je čoraz menej očitých svedkov týchto ťažkých čias?
Spomienka na vojnu je živá a naši občania si ju starostlivo uchovávajú. Dvadsiaty druhý jún 1941 bol a zostáva jedným z najtragickejších a najsmutnejších dátumov v našej histórii. Ale od tohto dňa sa začala aj cesta k porážke nacizmu a jeho stúpencov v Európe a vo svete.
Navždy si budeme pamätať tých, čo padli za slobodu budúcich generácií, čo sa obetovali v boji proti „hnedému moru“. Uvediem konkrétny príklad: každý rok sa milióny Rusov zúčastňujú na podujatí Nesmrteľný pluk. Je to sprievod, na ktorom účastníci nesú portréty svojich príbuzných, ktorí bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne. Postupne sa z tejto akcie stalo silné občiansko-vlastenecké hnutie, čo potvrdzuje, že naši občania považujú za povinnosť uctiť si pamiatku svojich predkov ktorí bojovali s nepriateľom. Nepreháňam, keď poviem, že každá rodina má svojho „nesmrteľného“ hrdinu, ktorého pamäť sa odovzdáva deťom, vnukom a pravnúčatám. Preto môžem s úplnou istotou povedať: nikto nie je zabudnutý, nič nie je zabudnuté.
V Rusku sa hovorí, že na realizácii hitlerovských dobyvačných plánov sa podieľali aj ďalšie európske krajiny. Čo sa pod tým myslí?
Nepodceňujeme hrdinstvo vojakov, ktorí bojovali na západnom fronte, partizánov a bojovníkov odporu v okupovaných krajinách. Ale pamätáme si tiež, že v roku 1941 spolu s nemeckou armádou prekročili hranice Sovietskeho zväzu maďarské, fínske, chorvátske, rumunské, talianske, španielske a slovenské vojenské jednotky. Na „križiackej výprave“ proti ZSSR sa zúčastnilo až 1,5 milióna dobrovoľníkov, ktorí bojovali vo Wehrmachte a Waffen-SS. Boli to ľudia z Dánska, Francúzska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Belgicka, Luxemburska, Holandska.
Pre vojnovú mašinériu ríše pravidelne pracoval priemysel takmer celej Európy. Armády, ktoré vtrhli do našej krajiny, boli vyzbrojené francúzskymi a českými tankmi a ťažkými zbraňami, ktoré strieľali nábojmi, odlievanými aj zo švédskej železnej rudy. Bombardovanie pokojných miest a dedín prebiehalo cez optické zameriavače, zhotovované, okrem iných krajín, aj vo Švajčiarsku. Nechtiac sa natíska otázka: aký „podiel“ na zničení miest Smolenska, Kyjeva, Minska, Voronežu, na vražde státisícov a miliónov ľudí v Sovietskom zväze majú továrne, ktoré pracovali pre vojnu ríšskej mašinérie a ľudia, ktorí v nich tvrdo robili? V príslušných krajinách si dnes neradi spomínajú na túto čiernu stránku svojej histórie.
Do akej miery ste spokojný so starostlivosťou o hroby a pamätníky venované účasti občanov bývalého Sovietskeho zväzu v Slovenskom národnom povstaní a oslobodeniu krajiny od fašizmu zo strany slovenských štátnych orgánov a orgánov samosprávy?
Druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, ktorému poskytovalo podporu sovietske velenie, sú súčasťou spoločných dejín našich národov, a čo je najdôležitejšie, sú našou spoločnou pravdou.
Sme vďační slovenskému vedeniu, miestnym orgánom, ako aj bežným občanom Slovenska za dôstojnú údržbu a starostlivosť o vojenské hroby a pamätníky na území vašej krajiny, za úctu k pamiatke sovietskych vojakov, ktorí položili život za oslobodenie Európy od nacizmu. Je potešiteľné, že na zachovaní pamätníkov a pamätných objektov sa aktívne podieľa aj mladšia generácia. Veľkú zásluhu má na tom Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, spoluprácu s ktorým si naše Veľvyslanectvo veľmi váži.
V ostatnom čase sme spolu s našimi slovenskými partnermi zrealizovali množstvo rozsiahlych projektov na zlepšenie stavu niektorých veľkých pamätných komplexov: na Ústrednom vojenskom cintoríne Červenej armády vo Zvolene boli osadené nové pamätné tabule, v Bratislave na Slavíne boli obnovené náhrobné kamene na jednotlivých hroboch. Do konca tohto roka sa plánuje oprava a obnova ďalších asi desiatich objektov.
Pociťujete rozdiel medzi tým, ako históriu druhej svetovej vojny 1939 – 1945 hodnotia bežní občania Slovenska, prípadne aj odborníci, v porovnaní s ostatnými štátmi a národmi strednej Európy?
Áno, rozdiel tu je. Aj keď sa zdá, že výsledkom prežitých hrôz z praktického uplatňovania teórie rasovej a národnej nadradenosti by mala byť silná imunita proti akýmkoľvek pokusom o ospravedlnenie alebo bagatelizáciu fašistických zločinov, namiesto toho sledujeme, ako sa v niektorých krajinách glorifikácia prisluhovačov nacizmu stala súčasťou štátnej politiky. V uliciach niektorých hlavných miest Európy sa organizujú fakľové sprievody neonacistov, prehliadky a pochody esesáckych veteránov. Dejiny vojny sa skresľujú z konjunkturálnych geopolitických dôvodov. Podobné záležitosti sa, žiaľ, dejú v našej bezprostrednej blízkosti. To všetko v prostredí mládeže nutne vyvoláva nárast ultranacionalizmu a xenofóbie.
Sme radi, že Rusko a Slovensko majú spoločný pohľad na udalosti druhej svetovej vojny, na jej hrdinské aj strašné stránky. Našou najdôležitejšou úlohou je uchovať túto historickú pravdu pre ďalšie generácie.
Začiatkom roka ste navštívili sídlo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Ako hodnotíte význam tejto organizácie pre našu spoločnosť, ako vidíte spoluprácu s ňou, v čom by sa mohla stať efektívnejšou?
V prvom rade by som sa chcel úprimne poďakovať Vašej organizácii a všetkým jej členom za obrovský prínos k zachovaniu pamiatky na spoločné stránky hrdinskej minulosti našich krajín a za srdečné prijatie, ktorého sa mi dostalo. Spolu s veľvyslanectvom sa členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zúčastňujú na kladení vencov a mnohých ďalších podujatiach venovaných pamiatke sovietskych vojakov, ktorí položili život za oslobodenie Slovenska a Európy spod jarma nacizmu, pomáhajú nám pri organizovaní výstav a vzdelávacích podujatí o druhej svetovej vojne.
Keď sa epidemiologická situácia zlepší, tešíme sa na zintenzívnenie našej spolupráce, a to aj v oblasti usporadúvania spoločných akcií pre mladých aktivistov SZPB a ich ruských rovesníkov.
Odkazom Veľkej vlasteneckej vojny, ako aj víťazstva nad fašizmom a nacizmom je, že pre mier a pokrok v Európe sú kľúčovými dobré vzťahy a spolupráca s Ruskom. Na akých princípoch a hodnotách by z Vášho pohľadu mala táto spolupráca, tieto vzťahy stáť?
Vo Vašej otázke cítim určitý protiklad medzi Ruskom a Európou. Nemôžem s ním súhlasiť. Sme neoddeliteľnou súčasťou európskeho kontinentu, jeho historického, politicko-ekonomického, náboženského a kultúrneho priestoru, a preto máme prirodzený záujem na tom, aby v našom spoločnom európskom domove panoval mier a súlad, ktoré budú založené na princípoch spolupráce a vzájomnej úcty. Žiaľ, na západ od našich hraníc sa vyskytuje dosť takých, čo v komunikácii s nami uprednostňujú poučovanie, zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, takých, čo sa snažia zabrániť rozvoju nášho štátu prostredníctvom nelegitímnych sankcií a obchodných bariér. Táto cesta nikam nevedie, ale ja som presvedčený, že zdravý rozum skôr či neskôr zvíťazí.
Dôkazom toho, aký aktuálny je stmeľujúci model, je samotný život, ktorý pred nás kladie nové a nové výzvy, také ako pandémia nového koronavírusu, klimatické zmeny, boj proti terorizmu a mnohé iné. Od toho, aká zladená bude naša spoločná odpoveď na tieto výzvy, závisí kvalita života tak našej, ako aj budúcich generácií.
