Jaroslav Vodička si v roku 2013 prevzal vyznamenanie z rúk prezidenta republiky Miloša Zemana.
Braňo Ondruš
Foto – archív redakcie a J. Vodičku
Hoci je Český zväz bojovníkom za slobodu (ČSBS) najbližším zahraničným partnerom SZPB, jeho činnosť, aktivity i problémy, s ktorými sa borí nemáme možnosť detailnejšie sledovať. Nečudo, že sme sa veľa zaujímavého dozvedeli od predsedu ČSBS Jaroslava VODIČKU.
V Českej republike pôsobí viacero spolkov, ktoré majú vo svojom programe obhajobu záujmov protifašistických, resp. protinacistických bojovníkov. Český zväz bojovníkov za slobodu patrí medzi tie najzákladnejšie, pretože sa zameriava na najmä na domáci protinemecký a protinacistický odboj, na ktorý sa často zabúda. V tomto domácom odboji za 2. sv. vojny položili svoje životy na území protektorátu Böhmen und Mähren zhruba 60-tisíc bojovníkov. To rozhodne nie je malé číslo a na väčšinu z nich sa dnes zabúda. V rámci nášho zväzu funguje 71 oblastných organizácií, pôsobia 4 historické združenia, ďalšie dve existujú, ale momentálne nevykonávajú aktívnu činnosť a máme tiež štyroch kolektívnych členov. ČSBS okrem toho prevádzkuje dve pamätné expozície. Jednu pod názvom Pamätník Pečkárna v bývalom Petschkovom paláci, kde dnes pôsobí Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR a druhá je umiestnená ako Pamätník odboja na študentských Kaunicových internátoch v Brne. A ešte prevádzkujeme vojenské múzeum v Josefove.
Ako sa takáto bohatá štruktúra prejavuje na vašej činnosti?
O našej „predkovidovej“ aktivite svedčí organizovanie a účasť na vyše 220 spomienkových akciách. V týchto akciách sme pokračovali aj vlani a tento rok, ale, pochopiteľne, v obmedzenej miere. Na medzinárodnom poli úzko spolupracujeme s medzinárodnou odbojovou organizáciou FIR, ale predovšetkým s bratským Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, pravidelnými kontakty s ktorým podtrhujeme zjednocujúci význam Československej republiky pre existenciu a rozvoj českého a slovenského národa. Zároveň si pripomíname pamiatku významných osobností, ktoré prispeli k vytvoreniu Československa – T.G. Masaryka, Milana Rastislava Štefánika, Edvarda Beneše, Vavra Šrobára a ďalších. Publikujeme množstvo historických materiálov v našich novinách – Národnom Oslobodení, ale tiež na sociálnych sieťach.
Aj v ČR ešte žijú účastníci protifašistického odboja. Združuje ČSBS aj týchto ľudí? A koľko ich ešte v ČR žije?
Našimi členmi by malo byť asi 300 takýchto ľudí. Bohužiaľ, vzhľadom k ich veku sa tento počet rýchlo znižuje. Sú medzi nimi bývalí vojaci čs. zahraničnej armády ako na Východe, tak i na Západe, bývalí účastníci domáceho i zahraničného civilného odboje, bývalí partizáni a bývalí účastníci Slovenského národného povstania. Najviac je však bývalých väzňov nemeckých nacistických väzníc, trestníc a koncentračných táborov. Medzi nimi sú aj storoční členovia a členky. A je dobrou tradíciou, že o nich uverejňujeme medailóny a vyznamenávame ich za vernosť tradíciám československého odboja.
A čo spolupráca so štátom? U nás máme osobitný zákon, ktorý definuje poslanie a pôsobenie SZPB, ale aj povinnosť štátu finančne prispievať na jeho činnosť. Akým spôsobom uznáva štát existenciu Vašej organizácie?
Spolupracujeme so všetkými štátnymi zložkami, ktoré sa zaoberajú pamiatkovou činnosťou alebo sociálnym otázkami. Máme dobrú spoluprácu s ministerstvom obrany a mnohými „hejtmanmi“ našich krajov. Nad niektorými našimi centrálnymi akciami preberá záštitu i prezident ČR Miloš Zeman. Avšak na rozdiel od vás zákon, ktorý by definoval našu činnosť a financovanie neexistuje, čo otvára dvere rôznym špekuláciám – a deje sa to každý rok. Bohužiaľ.
Tento rok sme to už zažili aj my, vzťah vlády k SZPB sa dosť zhoršil. Ako to vyzerá v ČR?
V poslednej dobe sa pod vplyvom medzinárodnej situácie zmenil k horšiemu celkovo postoj k organizáciám, ktoré pripomínajú na principiálnom základe odbojové tradície našich predkov a protinacistický odboj veľkej protihitlerovskej koalície. Je to realita, s ktorou sa aj v ČR stretávame. Taktiež sme svedkami a obeťami štvavých mediálnych kampaní, ktoré znevažujú, prekrúcajú a zamlčiavajú – ak to už inak nejde – našu činnosť. Nemožno prehliadnuť, že je to akási „generálna línia“.
Aj Čechy a Morava sú posiate pomníkmi a pamätníkmi osloboditeľom a obetiam druhej svetovej vojny. Ako vyzerá starostlivosť o ne, kto ju má na starosti a ste s ňou spokojný?
Celkovo je u nás o pomníky postarané, najmä o tie, ktoré sú zaradené do registra vojnových hrobov ministerstva obrany. Viditeľná je aj starostlivosť samosprávy a našich organizácií. Známa kauza s pomníkom maršala Koneva, to je exemplárny príklad, kam môžu dôjsť provokácie niektorých našich občanov.
Ako ste spokojný so spôsobom a rozsahom výučby dejín druhej svetovej vojny na školách? Pôsobí váš zväz aj v tejto oblasti?
S výučbou českých a česko-slovenských dejín nemôžeme byť spokojní. V školách bežia tisíce- áno, tisíce hodín výučby, ktorú monopolne vykonávajú niektoré „neziskové organizácie“. Tie sú financované tak z ČR, ako aj zo zahraničia. To je všeobecne negatívny jav. V rámci epidemiologických opatrení boli návštevy škôl a školské zájazdy zrušené a teraz sme v situácii, v ktorej sa vlastne celý školský systém iba spamätúva. Kvôli týmto faktorom je naša činnosť v oblasti vzdelávania v súčasnosti zrušená.
A zameriavate časť svojej činnosti osobitne na mladých ľudí?
Práca s mladými ľuďmi je stála výzva, na ktorú musíme reagovať. V tejto oblasti sa prejavujú nedostatky našej činnosti a musím otvorene povedať, že v nej máme veľký dlh a je čo zlepšovať. Mladí vstupujú do tých organizácií, ktoré sú konkrétne zamerané na pamiatkovú a spomienkovú činnosť. Mladí totiž nemajú radi formálne pietne akty a preferujú tematické kultúrne akcie a zájazdy. Napriek našim nedostatkom sa dá opatrne povedať, že hoci neprajníci prorokovali nášmu zväzu, že „odumrie“, realita je našťastie iná. Dnes máme približne 3000 členov a členská základňa sa obnovuje. Dúfam, že pandémiu kovidu prekonáme a potom budeme môcť pracovať na kvalitatívne inej úrovni.
Žiaľ, aj Slovensko patrí medzi európske krajiny s predstaviteľmi krajnej pravice, ktorí viditeľne majú neofašistické či neonacistické názory, v parlamente. Ako sa neofašizmus a neonacizmus prejavuje u vás?
Neofašizmus a neonacizmus je od konca druhej svetovej vojny neustála výzva. O to viac, že tieto organizácie sa pohybujú v oblasti hudby a počítačových a internetových hier. Nemôžeme podceňovať vplyv internetu. Tieto negatívne javy bujnejú najmä v známom mediálnom prostredí, v ktorom a vyzdvihuje majstrovstvo generálov a zbraní Wehrmachtu a Waffen SS a celkovo sa prekrúcajú dejiny. Preto túto situáciu nepodceňujeme a usilujeme sa informovať tak našich politikov, ako aj občanov pomocou prostriedkov, ktoré máme. Na druhej strane sa však, bohužiaľ, mnoho občanov, ale dokonca aj politikov tvárí, že táto téma sa ich nijako netýka. Preto sa venujeme tak rasizmu, ako aj antisemitizmu a spochybňovaniu holokaustu. Našťastie v ČR tieto prejavy nemajú takú formu, ako v niektorých západoeurópskych krajinách, ale túto situáciu aj tak nepodceňujeme.
Na záver sa spýtam na spoluprácu so SZPB: ako dnes vyzerá, ako ju hodnotíte a ako by podľa Vás mala vyzerať do budúcnosti?
Nebude prehnané konštatovať, že náš zväz sa spoluprácou so SZPB obohacuje. V istých aspektoch máme čo sa naučiť od z práce slovenských odbojárov. Naše vzťahy sú živé, bratské a mnoho krát neformálne a tak to má na ľudskej úrovni byť. Pravidelne sa stretávame na spoločných akciách a na našich pravidelných ústredných stretnutiach si vymieňame skúsenosti a smerujeme k ďalšiemu posilneniu našej spolupráce. A na oboch stranách je čo zlepšovať. To má v konečnom dôsledku pozitívny dopad tak na český, ako aj na slovenský národ.
Pri tejto príležitosti prajem všetkým Slovákom pevné zdravie a šťastie, aby sme prekonali nebezpečenstvá pandémie, ktorá opäť naberá na sile, aby sme sa čo najskôr vrátili k pokojnému životu.