Artur Bekmatov
Foto – Eryn Blaire
Minister obrany Jaroslav Naď zverejnil vyhrážky šéfovi Múzea SNP, ktorý si dovolil zachovať sa ako slobodný občan a zodpovedný odborník a vyjadril nesúhlas s likvidáciou národnej historicko-vednej inštitúcie. Začal vyhrážkou kontrolou zákaziek, ktoré sa mu nezdajú. „Aj o tom sa budeme baviť. Aj o Nočných vlkoch v múzeu. Aj o tom, či sa štátny zamestnanec má politicky angažovať a zneužívať na to svoju funkciu,“ napísal a k svojej motivácii prevziať kontrolu nad múzeom prezradil viac, než by si želal.
Odhliadnime od úsmevného faktu, že Naď ani len nevie, že Stanislav Mičev nie je štátnym zamestnancom. Dôležitejšie je, že „politicky angažovaných“ straníkov dosadila súčasná, rovnako ako predošlé vlády do stoviek štátnozamestnaneckých pozícií. Skúste hádať, koľkí okresní prednostovia sú aktivistami OĽaNO, koľkí riaditelia úradov práce sú regionálnymi predsedami Sme rodina, či kandidovali do parlamentu. Takmer všetci.
Ministrovi Naďovi teda neprekáža politická angažovanosť štátnych zamestnancov. Mičev má prísť o prácu, lebo je angažovaný „nesprávne“, v ľavicovej strane. Cítite ten silný závan mccarthizmu?
Avšak kľúčovým dôvodom je verejne prejavený nesúhlas s likvidáciou Múzea SNP a správne pomenovanie toho, do čoho Naď dotlačil ministerku kultúry Natáliu Milanovú. Podľa Mičeva skončí múzeum „ako otrhaná hus“.
Ani odborníci, nielen z múzejníctva, ale aj histórie a vôbec kultúry, podivný kšeft ministrov za OĽaNO nepodporujú, viacerí sa otvorene postavili proti. Najmä preto, lebo rozmýšľanie Naďa a Milanovej neprijateľne zužuje vnímanie SNP ako vojenskej akcie. Lenže na jeho príprave sa podieľal aj politický odboj (komunistický a občiansky), exilová reprezentácia v zahraničí, verejné inštitúcie (rozhlas, Národná banka Slovenska), partizánske jednotky v drvivej väčšine zložené z civilistov.
A práve civilné obyvateľstvo kvôli Povstaniu pretrpelo muky. SNP zasiahlo a zanechalo hlbokú stopu vo všetkých civilných sférach života – od kultúry cez školstvo až po hospodárstvo. Takmer 80 rokov je zdrojom národnej hrdosti. SNP patrí celému Slovensku. A preto by si aj Múzeum SNP malo zachovať svoju širokospektrálnosť a neopúšťať rezort kultúry.
Ba dokonca je namieste otázka, či by nemalo získať štatút verejnoprávnej inštitúcie. A obrana by namiesto toho mala štedrejšie prispieť na stovky pamätníkov a hrobov roztrúsených po celom Slovensku (i v zahraničí), ktoré sú v mnohých prípadoch v nedôstojnom stave, lebo ich udržiavanie leží na pleciach finančne podvyživených samospráv.
Postavme sa za zachovanie Múzea SNP v dnešnej podobe. Podpíšte petíciu, ktorú nájdete aj na internetovej stránke Bojovníka na adrese www.bojovnik.info.