Martin Krno
Keď sa povie, druhá svetová vojna v Afrike, milovníci modernej histórie si hneď pomyslia na tzv. púštnu vojna, ktorá prebiehala po etapách Líbyi a Egypte a potom v Maroku, Tunisku a Alžírsku.
Pritom pri obrane prístavného mesta Tobrug sa po boku Spojencov vyznamenali aj príslušníci 11. československého pešieho práporu. U nás sa však už menej vie o ozbrojených konfliktoch na ostatnom území čierneho kontinentu.
Zaplnili biele miesta histórie
Dvojica autorov Daniel Šmihula a Richard Svítek sa podujali zaplniť tieto biele miesta v slovenskej i českej historiografii. Pražské vydavateľstvo Naše vojsko vydalo v slovenčine ich spoločnú publikácia Zabudnuté africké bojiská (1940 – 1942), ktorá sa zámerne venuje udalostiam, ktoré sa odohrali počas vojny v Afrike mimo jej stredomorského pobrežia, hoci pochopiteľne súviseli s tým, čo sa dialo aj na severe tohto svetadielu.
Takmer napospol išlo o francúzske koloniálne územia, v ktorých sa predstavitelia miestnej správy a ozbrojených zložiek po porážke Paríža nacistickým Nemeckom ocitli pred osudným rozhodnutím: byť lojálny ku kolaborantskému režimu vo Vichy alebo sa pridať k rodiacej sa protifašistickej koalície? Niekde, napríklad v Kongu, Kamerune, Strednej Afrike, Čade, Réunione a na Komorských ostrovoch sa to hnutiu Slobodné Francúzsko podarilo (príslušníkom jeho africkej divízie bol aj herec Jean Gabin). V strategicky mimoriadne významnom Dakare im však nevyšiel ani pokus o druhý útok, podobne skončili aj vo Francúzskom Somálsku, dnes Džibutská republika.
V týchto zrážkach sa zainteresovala aj Veľká Británia, ktorá samozrejme nemala záujem, aby francúzske loďstvo padlo do nemeckých či talianskych rúk. Tu sa zrodili dlhoročné spory medzi politickými rivalmi Charlesom de Gaullom a Winstonom Churchillom, najmä keď po polročnom úsilí o obsadenie Madagaskaru Briti vsadili na vlastnú kartu.
Nebezpečné plány nevyšli
Najrozsiahlejšia kapitola sa venuje práve tomuto, štvrtému najväčšiemu ostrov sveta. Cez vojnu vyvolali znepokojenie vyhlásenia nacistickej propagandy, že by sa sem mali presídliť všetkých Židia. Pochopiteľne, aby ich v hustých lesoch ďaleko od civilizácie mohli bez svedkov fyzicky likvidovať. Spojenci odhalili aj tajné rokovanie medzi Berlínom a Tokiom o tom, že tam militaristické Japonsko zriadi základne ponoriek a korzárskych krížnikov, ktoré by ohrozovali námorné spojenie Angličanov s Indiou a Austráliou. O Madagaskar ako zdroj bohatých nerastných surovín sa zaujímali aj USA, ktoré potrebovali tamojší grafit na výstavbu jadrového reaktora.
Boje v čiernej Afrike nenadobudli taký rozsah ako v Európe, Ázii a Pacifiku. Zohrali však dôležitú úlohu pri porážke nemecko-talianskych vojsk v Líbyi a Egypte. Ak by Spojenci neboli úspešne obsadili viaceré dôležité strategické pozície, hitlerovské Nemecko by malo v súčinnosti s ďalšími dvoma hlavnými členmi Osi uľahčenú cestu k ovládnutiu zvyšku sveta. Takto dohovory medzi Berlínom a Tokiom zostali iba na ideologickej, politickej a diplomatickej úrovni.
Cez Atlantický a Tichý oceán i s Amerikou to mali k sebe veľmi ďaleko. V Indickom oceáne im vojenská spolupráca nevyšla a po výprasku, ktorý si Japonské cisárstvo utŕžilo v roku 1939 pri mongolskej rieke Chalchyn, si už netrúfalo viesť so Sovietskym zväzom novú vojnu, ktorá mohla zvrátiť priebeh bojov pri obrane Moskvy a Stalingradu.
Zabudnuté africké bojiská (1940 – 1942), Daniel Šmihula a Richard Svitek, počet strán 216, Naše vojsko Praha 2019.