Braňo Ondruš
Prezidentka Zuzana Čaputová predstavuje poslednú možnosť ako zabrániť likvidácii Múzea SNP v jeho dlhoročnej podobe. Vládny valec v parlamente bez zaváhania odignoroval všetky racionálne argumenty proti predstave ministra obrany, ktorej sa poslušne podvolila ministerka kultúry. Tá oklamala parlament a umlčala hlas odbornej i laickej verejnosti, z ktorej likvidáciu múzea nepodporil nikto.
Bojovník sa téme venuje systematicky od začiatku. Zverejňovali sme najmä hlas odborníkov – múzejníkov, historikov, akademikov, diplomatov, politológov. Napriek našej verejnej výzve, napriek opakovaným otázkam ministerke Milanovej a ministrovi Naďovi sme nedokázali nájsť jediného odborníka, ktorý by okyptenie a presun múzea podporoval.
Civilný odboj rozhodujúci
Najčastejšie sme vysvetľovali, prečo národná kultúrna inštitúcia mapujúca históriu odboja a Povstania nie je vojenským múzeom. Nestačilo. Vládna poslankyňa Monika Kozelová tento argument v prospech presunu múzea do rezortu obrany zopakovala aj pred hlasovaním. Nestačilo dokonca ani to, že samotná ministerka kultúry zdôrazňovala, že odboj i Povstanie majú širší, než len vojenský charakter. Dokážeme však pochopiť, že ani vládni poslanci v takom prípade nerozumeli, prečo by ho teda malo riadiť ministerstvo obrany.
Fakt, že vládni poslanci hlasovali za návrh vo falošnom presvedčení, že ide o vojenské múzeum len dokazuje, o aký veľký nezmysel ide. Desaťročia slobodného civilného bádania odborníkov z Múzea SNP sa končia a prichádza tvrdá vojenská disciplína.
Povstanie pod kontrolou NATO
Keďže na inom mieste našich novín píšeme o nasmerovaní dotácii z MO SR na nekritickú propagáciu NATO a jeho vojenských operácií vo svete, môžeme predpokladať, aký vplyv bude mať podriadenie Múzea SNP Jaroslavovi Naďovi na interpretáciu histórie odboja a oslobodenia. To, čoho sme svedkami zatiaľ iba v podobe politickej línie sa teraz stane
súčasťou oficiálnej historiografie.
Poslanci NRSR neváhali zmeniť zákon, len aby sa zmena mohla uskutočniť.
Pravicoví politici systematicky ignorujú podiel partizánov na SNP rovnako, ako kedysi komunisti ignorovali armádu. Komunistická časť odboja zrazu akoby neexistovala a nejeden z nich by najradšej prezliekol našich osloboditeľov do amerických uniforiem. Minister Naď od apríla jasne ukazoval, že odborné názory ho nezaujímajú a za každú cenu chce dostať históriu odboja a Povstania pod osobnú kontrolu.
Subjektívna vôľa ministra
Od začiatku bolo zrejmé, že ministri Naď a Milanová nemajú žiadnu koncepciu presunu múzea. Najskôr nevedeli povedať nič konkrétne, potom sa každý mesiac menili informácie o tom, aká vlastne bude pozícia nového múzea, ako bude fungovať a čo je vlastne dôvodom presunu. Zatiaľ čo Naď hovoril o zlom stave pamiatok pre nedostatok financií a chválil sa, koľko peňazí do múzea „naleje“, Milanová do poslednej chvíle tvrdila, že kvôli peniazom sa zmena nedeje.
Vstup do sídla Ministerstva obrany odkiaľ vyšiel prvotný impulz na zmenu.
Pokorenie Múzea SNP je dôležitým posolstvom. Minister Naď ukázal, že bez ohľadu na historickú pravdu, názory odborníkov, reálne argumenty a najmä fakty (napr. o finančných suchotách VHÚ a jeho múzeí) si múzeum mocensky podriadi. Hoci sme vysvetľovali, že Múzeum SNP má patriť národu rovnako ako povstalecká história, Naď chce mať z neho hračku len pre seba. V žiadnom inom rezorte nemá subjektívna vôľa ministra takú rozhodovaciu silu, ako v rezorte obrany. Na čele historických inštitúcií sú totiž vojaci, ktorých povinnosťou je poslúchať rozkazy.
Symbolické gesto prezidentky (?)
Pokorenie Múzea SNP je cestou k pokoreniu skroteniu a riadeniu interpretácie histórie a vzdelávania o nej. Múzeum SNP je dôležitou nielen pamiatkovou, ale aj vzdelávacou inštitúciou. Najmä vo vzťahu k mladým. Teraz bude šíriť myšlienky Jaroslava Naďa, bezduchého evanjelizátora amerického militarizmu, ktorý si z dogmatickej propagácie NATO a vojenskej politiky USA urobil výnosnú živnosť.
Prezidentka Zuzana Čaputová zmenu bez väčšieho zaváhania podporila svojim podpisom.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová by sa mohla aspoň symbolicky postaviť na stranu odborníkov a slobody. Isteže, zastaviť vládny valec nedokáže. Ak by však vrátila zákon parlamentu, minimálne morálne by ocenila tie tisíce ľudí, pravicových i ľavicových, radových členov SZPB i bývalých vysoko postavených diplomatov a politikov, ľudí, ktorí nás vynikajúco reprezentovali v zahraničí i tých, ktorí každodennou mravčou prácou v obciach a mestách udržiavajú antifašistickú a demokratickú tradíciu odboja a Povstania.