Zväz maďarských odbojárov a protifašistických bojovníkov udelil v 21. 3. 2013 Petrovi Weissovi mimoriadnu Cenu Miklósa Radnótiho.
Braňo Ondruš
Foto – archív P. Weissa a MZV SR
Ako ste spolupracovali s Múzeom SNP, keď ste boli veľvyslancom?
V r. 2009 sme v Budapešti zorganizovali výstavu SNP a účasť Maďarov s diskusiou s pracovníkom Vojenského historického ústavu Budapešť a riaditeľom Múzea SNP S. Mičeva za veľkého záujmu verejnosti. V roku 2010 v maďarskom prihraničnom meste Szécsényi Múzeum SNP prezentovalo projekt Pancierového vlaku Štefánik. V ČR to bola konferencia Židia v odboji a SNP, či výstava Armáda v SNP. V národnom pamätníku na Vítkove bola 8 mesiacov. Spolupráca s Památníkom Lidice, Památníkom Terezín, historickými ústavmi. Na oslavy 70. a 75. výročia SNP prišla vrcholná česká štátna reprezentácia.
Prečo ste podporili aktivity na záchranu Múzea SNP?
Stelesňuje nosnú tradíciu slovenskej štátnosti a významný pilier našej národnej identity. Jeho zamestnanci a vedenie odviedli obrovský kus práce nielen v klasických múzejných oblastiach, ale aj v historickom výskume a medzinárodnej spolupráci. A v podpore výučby novodobých dejín. Prechod Múzea SNP do rezortu obrany popiera mnohostrannosť SNP. Tá nie je len vojenská, ale aj a politická, štátoprávna, kultúrna a medzinárodno-politická. A múzejní odborníci potvrdili, že prechod múzea do rezortu obrany je chorý krok aj z hľadiska čisto múzejníckeho.
V čom spočíva význam SNP pre pozíciu SR vo svete?
Už som uviedol konkrétne príklady, že Múzeum SNP bolo významným nástrojom prezentácie slovenskej identity a nosnej tradície našej štátnosti. Ako národná kultúrna inštitúcia ukazovalo, ako sme sa my, Slováci, zachovali v rozhodujúcej historickej chvíli, keď sa tvorili základy post nacistickej, post hitlerovskej Európy. Nezabúdajme, že projekt EÚ sa vytváral na odkaze boja s nacizmom a fašizmom, na odmietaní hrôz holocaustu a genocídy celých národov, etník, sociálnych skupín. Múzeum prezentovalo v Európe tento historický čin nielen ako vojenský akt, ale aj ako významný politický a kultúrny prejav slovenského národa.
Ako hodnotíte postup ministerky kultúry?
Ako výsledok jej osobnej nevzdelanosti a neúcty k slovenskému kultúrnemu dedičstvu. To, s akou ľahkosťou vyhodila takú významnú národnú kultúrnu inštitúciu z portfólia svojho rezortu, nemá v dejinách našej štátnosti obdobu. Veď napr. Frontové divadlo vedené Andrejom Bagarom je jedným z míľnikov našej kultúrnej tradície a národnej kultúrnej pamäti. A ona starostlivosť o jej pestovanie lacno podhodila ministerstvu obrany! Redukovať SNP na jeho vojenskú stránku, čo ako je významná, je koncepčne nesprávne. Výrok ministra Naďa, že SNP bola predovšetkým vojenská záležitosť, je svedectvom tejto redukcie. SNP zrodilo tradíciu spájania rozličných, priam protikladných politických síl v mene nadradeného národného záujmu. Vďaka spontánnym a masovým ľudovým oslavám 50. výročia SNP a návšteve najväčšieho počtu hláv štátov a predstaviteľov parlamentov a vlád v Banskej Bystrici 29. augusta 1994 došlo k uznaniu SR ako demokratického štátu.
Prečo považujete toto rozhodnutia za doslova nebezpečné?
Lebo ide o autoritárske svojvoľné rozhodnutie a vyjadrenie a pohŕdavého vzťah vlády k názorom odborníkov i obyvateľov Banskej Bystrice a celého kraja. Nehovoriac o pohŕdaní stanoviskom priamych účastníkov SNP a SZBP. Navyše militarizácia odkazu SNP nahráva spochybňovaniu jeho významu a odkazu. Znovu sa budú vyťahovať tézy, že Povstanie bolo vojensky neúspešné, že prinieslo zbytočné obete na životoch atď. A z hľadiska finančnej a personálnej „podvýživy“ vojenských múzeí v Piešťanoch a vo Svidníku nevidím záruku, že sa skokovo zlepší starostlivosť o dobovú vojenskú techniku, ktoré je v depozitári Múzea SNP.
Ako hodnotíte, že rozhodnutie, ktoré takto popisujete podporila takmer ústavná väčšina poslancov?
Ako ďalší príznak choroby, ktorá zachvátila rýchlo kvasenú vládnucu politickú elitu – nerozumejú krajine, v ktorej žijú, nevážia si slovenskú štátnosť, ktorú dostali do správy. Čomu sa čudovať, keď na kľúčových postoch sú plagiátori? Pamätám si, aký húževnatý odpor kládli ľudáci voči tomu, aby sa 29. august stal štátnym sviatkom. Týmto rozhodnutím poslanci veľmi potešili neoľudácke sily v niektorých politických stranách, v niektorých zložkách katolíckej cirkvi a v niektorých médiách, ktoré sa stále nezmierili s odmietnutím dedičstva Tisovho katolíckeho štátu.