Jozef Marunič, predseda OblV SZPB Nové Zámky
Dlhoročnej členke nášho zväzu, nositeľke medailí M. R. Štefánika III. a II. stupňa Marte Holovačné Weissovej odhalili 27. októbra v Štúrove pamätnú tabuľu. Veľa ľudí si ju pamätá ako zapálenú aktivistku, ktorá neúnavne chodila po školách. Považovala za svoju povinnosť oživovať spomienky, aby upozorňovala na nezmyselnosť holokaustu a jeho obete tých, ktorí nevedia, čoho je schopná ľudská zloba a nenávisť.
Inak však o svojom životnom príbehu hovorila len zriedka. Mnohí, ktorí ju poznali, o ňom doteraz nepočuli. V polovici marca 1944 vytvorili z domov štúrovských Židov geto, v ktorom sústredili Židov z mesta i okolia. Marta okúsila poníženie a hrôzu zo straty životného priestoru, intimity a pocitu, že je niekto. V júni ich naložili do vagónov a transportovali do koncentračného tábora v Auschwitzi. Jej najhroznejšia spomienka sa viaže na moment, keď doktor Mengele zaradil jej starú mamu medzi ľudí nasmerovaných do plynovej komory.
Po troch mesiacoch ju s ďalšími ženami, ktoré boli schopné pracovať, previezli na prácu v káblovke Neustadt bei Coburg. V apríli 1945 počas prepravy do tábora Hof asi 50 ženám pomohol k úteku nemecký dôstojník zo Sudet, ktorému v prípade potreby mali dosvedčiť, že im pomáhal. Po dlhom putovaní došli do Štúrova. „Osud bol k mne milostivý, ale to veľké utrpenie nenapravil. Čo som zažila ako 19-ročné dievča už nikto nezmení. Z nášho života sa stratila jedna časť každému, ktorí sme zostali nažive, ale keď vidím, že sa moje slova dotknú mladých, aspoň chvíľu verím tomu, že sa také niečo nikdy nezopakuje,“ vysvetľovala svoju činnosť aktívna členka SZPB.