Braňo Ondruš
Zatiaľ čo v Belehrade vyzývali delegáti medzinárodného kongresu antifašistov na vytvorenie širokých spoločenských koalícií proti pravicovému extrémizmu, v Bratislave kráčala pred parlament mohutná demonštrácia spájajúca radikálnych ľavičiarov, bojovníkov za práva LGBTI+, environmentálnych či ľudsko-právnych aktivistov. Mladých študentov, i pracujúcich po päťdesiatke. Ženy i mužov. Z Bratislavy i opačného konca republiky.
Hlavné médiá o demonštrácii informovali opatrne, aby neprekryli vládou podporované podujatie, ktoré naplnilo námestie SNP dva dni predtým. Keď sa dojatá prezidentka objímala s majiteľom reštaurácie a premiér predstieral účasť s obeťami homofóbnych útokov, na hlavnej železničnej stanici náckovia z tábora Slovana Bratislava zbili mladých ľavicových aktivistov – lesbické dievča a jej heterosexuálneho kamaráta. Lebo mala na ruksaku dúhovú stužku a reagovala na ich vulgárne pokriky. A potom ďalších v bratislavskej pivárni a iných v Nitre.
A nič. Minister vnútra a policajný šéf sú v pohode.
Neonacistický vrah zverejňoval svoje neofašistické plány celé mesiace na internete. Otvorene propagoval nielen svoju zvrátenú ideologickú orientáciu, ale aj ciele vrážd. Ventiloval nenávisť, ktorá by z neho pred 80 rokmi robila hviezdu Hitlerovho a Tisovho režimu. Presne napísal, koho a v akom poradí sa chystá zabiť. A potom sa do toho pustil. Naše bezpečnostné orgány, ktorým sa v „boji proti mafii“ darí „usvedčiť“ iba tých, ktorí sa sami priznajú, o ňom nemali ani tušenia.
A nič. Minister vnútra a policajný prezident – a šéf SIS – sú v pohode.
Lebo veď to nie je také jednoduché, povedal prezident policajného zboru, ten sopľavý nácek písal pod pseudonymom. A navyše v angličtine. Pre našu „protimafiánsku“ políciu neprekonateľné prekážky. Mne Google oznámil, že mi bude posielať ponuky z Macedónska, lebo sa odtiaľ prihlasujem dosť často. A Facebook vám ponúkne priateľstvo s človekom, ktorého ste v živote nestretli, ak vám pošle jednu smsku cez WhatsApp. Naši policajti netušili o aktívnom náckovi z Bratislavy, ale veľké sociálne siete o nás vedia viac než vlastní rodičia. Pritom na internete nás nesledujú ľudia, ale matematické algoritmy.
A nič. Minister vnútra a policajný prezident – a šéf SIS – sú v pohode.
A keď samotní vládni predstavitelia začali verklíkovať, že hlavným cieľom pravicového teroristu bol premiér, Roman Mikulec len odvrkol, že sa oňho nebojí, lebo je dobre chránený. Ani fakt, že polícia – spätne (!) – zistila, že vrah si bol obzerať premiérov byt, ho nevyrušil, lebo keby mladík vytiahol pištoľ, premiérova ochranka by zasiahla. Lenže bežní ľudia, LGBTI+, Židia, ľavičiari, antifašisti takú výsadu nemajú. Tých tu pravicoví vrahovia, extrémisti a násilníci vraždia a bijú za bieleho dňa.
A nič. Minister vnútra a policajný šéf sú v pohode.
Aj prezidentka je v pohode a ani len na um jej nezišlo aspoň vyzvať Mikulca, ktorého sama dvakrát menovala do funkcie, aby sa z nej pakoval. Aj keď výsledky jeho boja proti mafii sú na smiech, susedia nám pred nosom zatvárajú hranice pre policajnú neschopnosť ich efektívne brániť, a úrad pre verejné obstarávanie prichytil ministra pri podvodoch. A LGBTI+ ľudia, Židia, ľavičiari, antifašisti sa musia triasť o holý život.
A nič. Minister vnútra a policajný šéf a vlastne celá vláda sú v pohode.
A ak nie sú, tak len kvôli ich vnútorným sporom. Lebo priorita je zachrániť koalíciu pri moci.
Presne takto vyzerá totálna kríza v kŕčoch sa zmietajúcej kapitalistickej spoločnosti. Presne takto vyzerala v Európe v 20. a 30. rokoch minulého storočia. A presne takto na ňu reagovali vtedajší mocní. V pohode vydláždili cestu fašistom a nacistom k najstrašnejšej vojne.
Jeden z transparentov na antifašistickej demonštrácii v Bratislave hlásal, že iný svet je nielen možný, ale vyslovene nevyhnutný. Lebo dnešní lídri nám ukazujú, že tomto svete sa dočkáme len nenávisti, chudoby, neslobody a vojny.