Čo sa týka nasadenia tankov prevládajú rôzne polemiky. 1. československý armádny zbor v ZSSR mal vo výzbroji T – 34/76, T – 34/85, potom ešte ľahké tanky T – 70 a samohybné delá SU – 85. Pokiaľ ide o Sovietov, tak 25. – 27. októbra 1944 počas bitky v Údolí smrti použili všetko možné. Vieme to z povojnových záberov zničenej techniky. Vidno tam spomínané tanky T – 34/76 a T – 34/85, no sú tam aj tanky KV – I. a BT. No sú tam aj vtedy najmodernejšie sovietske tanky IS – 2. Jeden je po vojne nafotený rozbitý pri fare v Nižnej Pisanej. Bola tam brutálna bitka. V intraviláne obce, ktorá mala možno 200 obyvateľov ostalo ležať okolo tisíc Sovietov, a takmer rovnaký počet Nemcov spolu s kopou rozbitej techniky. Doteraz sa vedú polemiky o tom, akú techniku nasadili na severovýchode Slovenska Nemci. Na fotkách je jej veľmi málo. Ale určite z nemeckej strany bojovali tanky Panzer IV, určite sa tu pohybovali aj Panthery a samohybné delá StuG III. V archíve má Vojenský historický ústav odfotené ich rozbité časti a z poľskej strany pri Dukle sú odfotené zničené na poli. V niektorých hláseniach z bojov ešte na poľskom území sa spomína aj tank Tiger, no nie jej to hodnoverne dokázané. Dosť zaujímavé sú spomienky poľských pamätníkov, ktorí tvrdili, že keď Sovieti pri Dukle zaútočili tankami T – 34, Nemci proti nim nasadili ukoristené T – 34.
SU – 100 na Dargove je už zrejme povojnová československá výroba. Ale je otázne, či SU – 100 reálne bojovalo na Dargove, alebo nie. Fotografických materiálov je málo, ale je tu iný faktor. Aj po vojne sa vojenská technika používala ďalej. A múzeá pod holým nebom začali vznikať až vtedy, keď bola vojenská technika z II. svetovej vojny vyraďovaná z výzbroje Československej ľudovej armády. Väčšinou to bolo v 50. rokoch. Časť techniky nešla na likvidáciu, ale ako exponáty do múzeí, či na podstavce do prírody. Vtedy sa nedalo vyberať, čo tam pôjde a čo nie. Zaujímavosťou je, že nemeckých tankov Panzer IV. bolo po vojne vo výzbroji československej armády veľa. Pre muzeálne účely ostali len tri. Jeden je pri Údolí smrti, ďalší v Banskej Bystrici a posledný v Prahe. Zvyšné išli na odpredaj do Sýrie. „Keby sme sa mohli vrátiť v čase a vybrať si, čo pôjde na podstavce, tak by to vyzeralo inak. To, čo je na podstavcoch treba brať symbolicky,“ vysvetlil Peter Holík.
Foto: archív P. Holíka