Pavol Sečkár, predseda SZPB
SNP je neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskeho protifašistického odboja v 2. svetovej vojne. Odboj Slovákov proti fašizmu sa v rokoch 1939 – 1944 rodil v zložitej ekonomickej a sociálnej situácii v pomeroch tzv. Slovenského štátu. Narastajúci odpor vyústil do ozbrojeného boja 29. augusta 1944, keď nemecké fašistické vojská začali obsadzovať územie Slovenska.
Prvé ťažké boje proti Nemeckej armáde sa udiali v Strečnianskej tiesňave na prístupoch do Turca, na Pohroní a Ponitrí. Rozhodujúcou bojovou silou bola 1. československá armáda na Slovensku. V prvopočiatku Povstania bolo 18-tisíc vojakov a dôstojníkov. Po mobilizácii 5. septembra 1944 ich bolo už 47-tisíc a po druhej mobilizácii 26. septembra 1944 až 60-tisíc. Vojenskými veliteľmi, ako je dobre známe, boli generáli Ján Golian a Rudolf Viest. Armádu podporovalo 18-tisíc partizánov organizovaných v partizánskych oddieloch za významnej pomoci civilného obyvateľstva. Neskôr za ňu nemecké jednotky a Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy vykonávali na obyvateľstve Slovenska kruté represálie. Významnú úlohu v bojovej činnosti povstaleckej armády zohrávalo letectvo: 1. československý stíhací pluk, kombinovaná letka a Druhá paradesantná brigáda.
Do SNP zasiahli aj vojenské misie Sovietskeho zväzu, USA, Veľkej Británie. Pripojilo sa viac ako 8 tisíc príslušníkov vyše 30 národov a národností: Čechov, Rusov, Francúzov, Ukrajincov, Srbov, Poliakov a ďalších. Aj prechodom na partizánsky spôsob boja pod tlakom a obrovskou prevahou nepriateľov slovenský národ celému svetu dokázal, že nechce mať nič spoločné s fašistickou mocou a nemeckým nacizmom. Je to najdrahší dôkaz podpísaný krvou a životmi vojakov, partizánov a civilov. Sedemdesiate siedme výročie SNP je spomienkou. Vedie i k zamysleniu sa nad postojmi a zmýšľaním ľudí, ktorí vtedy žili, pracovali, bojovali a umierali kvôli túžbe po mieri, slobode, pokojnom živote. Utláčatelia nechali po sebe spúšť, mŕtvych, zmrzačených, zdevastované hospodárstvo, vydrancované dediny, vypálené usadlosti. Krutý odkaz.
Tí, ktorí ešte žijú a pamätajú si tie roky, pripomínajú nielen nám, členom SZPB, ale všetkým Slovákom: Pamätajte, myslite na budúcnosť a nedopusťte, aby sa zabudlo za čo sme umierali, prečo horeli dediny a mestá! Fašizmus je zákerný, neustále hľadá formy a spôsoby, ako sa presadiť. Týka sa to všetkých, nielen členov SZPB. Veď v koľkých európskych parlamentoch majú fašistické strany zastúpenie. Aj na Slovensku! Nie je to fašizmus a nacizmus z obdobia 2. svetovej vojny. Je rafinovaný, modernizovaný. Ťaží z problémov. Pomenováva ich, hľadá vinníkov. Lenže, čo je potrebné pre Slovensko, ciele a spôsoby riešenia, to neponúka okrem zachovania pamiatky SNP a výsledkov 2. svetovej vojny, je našou povinnosťou poznať a sledovať, ako sa cez extrémistické hnutia, ultrapravicové myslenie, ekonomický neoliberalizmus vkrádajú do myslí ľudí neofašistické názory a myšlienky.
Je naším poslaním mať v týchto veciach jasno a dnešnými prostriedkami proti neofašizmu vo všetkých jeho podobách účinne bojovať. Pozerať sa do budúcnosti a nemyslieť pritom na mládež, ktorá má prevziať a určite aj prevezme do rúk budúcnosť by bolo obrovskou chybou. V SZPB máme za cieľ aj vlasteneckú výchovu budúcich generácií, vari aj budúcich členov SZPB. Cestou k posilňovaniu vlastenectva je vzdelávanie, objasňovanie už vyššie spomenutých faktov. Je to budovanie moderného antifašizmu na tradíciách, hrdinstve a obetiach ľudí v SNP. Tiež na úsilí povojnových generácií, ktoré vojnou zničené hospodárstvo Slovenska stavali na nohy. Bez poznania výsledkov modernej historiografie, spoločenských a prírodných vied, bez znalostí bude budúcnosť národa neistá. Vzdelaná, zdravá, sebavedomá mladá generácia je zárukou že obete v SNP neboli zbytočné.