Rumunský poručík, talentovaný spisovateľ Ion Soreanu-Siugariu, ktorý padol pri oslobodzovaní Brezna 1. februára 1945
Milan Kováčik, člen SZPB Brezno 2
Foto autor
Mestá Tisovec a Brezno spája historická skutočnosť. Koncom januára 1945 ich oslobodzovala nielen Červená, ale aj 4. rumunská armáda. Obe zvádzali ťažké boje proti nepriateľovi, v podmienkach tuhej zimy, zlého zásobovania potravinami, v nedostatočnom oblečení. To sa podpísalo na množstve padlých najmä z rumunskej armády.
V nedeľu 20. septembra 2015 priviedol do Brezna Peter Mináč, v tom čase primátor Tisovca, deväťčlennú delegáciu z mestečka Tautii Magheraus z Marmarušskej župy, ležiacej v horskej oblasti severného Rumunska, aj s starostom Antonom Ardeleanom. Spoločne odhalili pamätnú tabuľu Na večnú pamiatku hrdinom rumunskej armády. Umiestnili ju na Kuzmányho ulici, na žltej budove za železničným priecestím.
Miesto nevybrali náhodne. Vyplývalo z požiadavky hostí, ktorí sa zaujímali o osud svojho rodáka, poručíka Ion Soreanu-Șiugariu (6. jún 1914 – 1. február 1945). Tento mladý muž, pred narukovaním talentovaný básnik a novinár, zahynul vo veku 30 rokov neďaleko od tohto miesta smerom k Malej železničnej stanici.
Pri pamätnej tabuli v Brezne
V piatok 27. januára 2023 mesto Tisovec oslavovalo už od rána 78. výročie oslobodenia. Peter Mináč, teraz vo funkcii predsedu ZO SZPB, položil veniec aj k tabuli v Brezne. Jeho úmysel podporila skupina aktivistov SZPB a členov Klubu vojenskej histórie v uniformách.
V Brezne všetkých privítal primátor Tomáš Abel a zástupcovia oblastnej organizácie SZPB na čele s predsedom Jaroslavom Demianom. Po kladení vencov a oficiálnych príhovoroch som dostal slovo, lebo mojím hobby je študovanie regionálnej histórie.
V Horehronskom múzeu som objavil dva významné dokumenty, ktoré popisujú nielen situáciu na bojisku v Brezne, ale aj ako zahynul 1. februára 1945 Ion Soreanu-Șiugariu.
Prvý dokument pochádza zo spomienok hlavného práporčíka Mirona V. Justina, vojnového veterána z rokov 1941 až 1945. Druhý je úryvkom z listu lekára Eugena Ciura (Regiment 27. pechota), adresovaného mladej Ionovej manželke.
Lucia, strácam sa… Zachráňte ma…
Z listu sa dozvieme, že po čiastočnom oslobodení Brezna 31. januára 1945 bolo mesto nepretržitým terčom nemeckého delostreleckého bombardovania. Vraj za ním stáli dvaja Nemci, ktorí zostali skrytí vo veži kostola a mali so sebou vysielačku. Aby nevystavil nebezpečenstvu pochodujúcich vojakov, veliteľ pluku im nariadil stiahnuť sa na kraj mesta. Všade panoval veľký zmätok.
Poručík Ion Șiugariu (Soare) odmietol ísť do bezpečia za front a zostal na mieste. Nemecké delostrelectvo začalo strieľať na preplnenú cestu a železničnú trať vedúcu do mesta. Ion Șiugariu sa nachádzal na okraji cesty, bol pokojný a vydával rozkazy. Jedna zo striel však padla veľmi blízko neho a výbuch mu poranil nohy. Svedkovia hovoria, že ich mal obe zlomené a bol zasiahnutý aj do brucha.
Okamžite mu zavinuli stehná do ovinovačiek, aby sa zabránilo veľkej strate krvi. Naložili ho do postranného vozíka motocykla a vydali sa do ambulancie regimentu. Soare ešte stihol odkázať manželke pár slov: „Lucia, strácam sa… Zachráňte ma…“ Následne stratil vedomie. Na ceste k ambulancii, približne desať minút po zranení zomrel. Pochovali ho na obecnom cintoríne v Polhore, bol prítomný vojenský i dedinský kňaz a ľudia z dediny.
⁎⁎⁎
Keď po vojne vybudovali nad Zvolenom ústredný cintorín príslušníkov Rumunskej kráľovskej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, previezli tam telesné pozostatky Iona Soreanu-Șiugariu a jeho ďalších bojových druhov. Kedykoľvek povedie vaša cesta v Brezne popri tejto pamätnej tabuli, spomeňte si na utrpenie jedného z rumunských vojakov a venujte mu tichú spomienku. Z vďaky za našu slobodu.