Michal Peter, predseda OblV SZPB Vranov nad Topľou
Obce Petrovce, Zlatá Baňa, Hermanovce a Matiaška Nemci 7. januára 1944 nemilosrdne vypálili. Uplynulo už 77 rokov, odkedy vojská Červenej armády oslobodili mestá a obce juhozápadnej časti okresu Vranov nad Topľou.
V dňoch 18. a 19.januára 2022 uplynulo už 77 rokov odkedy vojská Červenej armády oslobodili mestá a obce juhozápadnej časti okresu Vranov nad Topľou. V okresnom meste 18. januára t.r. pod záštitou primátora mesta Vranov nad Topľou Ing. Jána Ragana sa konala pietna spomienka spojená s kladením vencov pri pamätníku osloboditeľov na Námestí slobody za účasti zástupcov štátnej správy, samosprávnych orgánov, oblastného výboru SZPB a predsedu Matice slovenskej JUDr. Mariana Gešpera. Súčasne bol položený veniec pri pamätníku Matice slovenskej pri príležitosti 103. výročia oslobodenia mesta spod maďarskej nadvlády príslušníkmi 4. stotiny 1. práporu 1. pluku Slovenskej Slobody.
Aj vo vypálených obciach a v meste Hanušovce nad Topľou 19. januára t.r. si uctili položením vencov pamiatku padlých osloboditeľov – vojakov Červenej armády i vojakov armádneho zboru Ludvíka Svobodu a vzdali hold i úctu tým, ktorí v priebehu II. svetovej vojny a v SNP bojovali za našu slobodu, za oslobodenie od fašistického útlaku a klérofašistického režimu a neváhali v tomto boji položiť aj to najcennejšie – svoje životy. V meste Hanušovce to bolo pri obnovenom – zrekonštruovanom pamätníku padlým osloboditeľov v II. svetovej vojne. Pamiatku osloboditeľov si uctili aj v obciach Bystré a Matiaška.
V obci Petrovce pri pamätníku a spoločnom hrobe padlých partizánov počas SNP pochovaných na miestnom cintoríne na skromnej pietnej slávnosti zástupcovia ZO SZPB a obecného úradu, pedagogickí pracovníci MŠ a ZŠ, detí MŠ a žiaci ZŠ položením venca si uctili našich osloboditeľov. Taktiež v obci Hermanovce nad Topľou položili na znak vďaky veniec padlým osloboditeľom predstavitelia obce, ZO SZPB, pedagogickí pracovníci a žiaci ZŠ.
Starostovia uvedených obcí a zástupcovia ZO SZPB vo svojich príhovoroch priblížili priebeh oslobodzovacích bojov i činnosti partizánskej brigády Čapájev. Je potešujúce, že pietnych aktov a zúčastnili aj žiaci ZŠ a deti MŠ, ktorí mali na besedách veľký záujem o historické udalosti z obdobia II. svetovej vojny, SNP a nášho oslobodenia Červenou armádou.
Na východnom Slovensku a to konkrétne v Ondavskej pahorkatine a v Slánskych vrchoch sa začali formovať v r. 1943 a začiatkom r. 1944 partizánske skupiny z radov slovenských vojakov, ktorí odmietli bojovať proti národom Sovietskeho zväzu, ďalej z radov prenasledovaných ľudí i z utečencov zo zajateckých a koncentračných táborov i radových občanov. Z nich najvýznamnejšia bola partizánska skupina Čapájev, ktorá neskôr prerástla v partizánsky zväzok. Jej veliteľom bol Ivan Kononovič Baľuta – Jagupov, sovietsky dôstojník utečenec zo zajateckého tábora a náčelníkom štábu bol slovenský dôstojník Ľudovít Kukorelli, ktorý odmietol bojovať proti Sovietskemu zväzu.
Do protifašistického odboja sa zapájali aj občania podhorských obcí, ktorí pomáhali partizánom dopravou konskými povozmi, potravinami, šatstvom, liekmi, starostlivosťou o chorých a ranených partizánov. V katastri obce Petrovce bolo prvé partizánske letisko na východnom Slovensku, kde leteckým mostom zo Sovietskeho zväzu prúdila najmä materiálna pomoc SNP – zbrane, strelivo, lieky a výstrojný materiál. Po potlačení povstania a ústupe partizánov do hôr sa Nemci a Hlinková garda kruto pomstili za túto pomoc. Na Slovensku bolo vypálených vyše 110 obcí a zavraždených tisíce nevinných starcov, žien a detí.
Najväčšiu ťarchu niesli obyvatelia obcí Petrovce, Hermanovce, Zlatá Baňa, Matiaška i mesta Hanušovce n/Topľou. Po bojoch začiatkom septembra a to konkrétne od 5. do 7. septembra l944, kedy nemecké vojská sa snažili obkľúčiť a zlikvidovať partizánsky zväzok Čapájev na partizánov, ktorí mali štáb nad obcou Petrovce, zaútočili z troch strán – od Hanušoviec cez Petrovce, od Bystrého cez Hermanovce a od Kokošoviec cez Zlatú Baňu.
Obec Petrovce spolu s obcami Zlatá Baňa, Hermanovce, Matiaška a čiastočne aj mestečko Hanušovce boli Nemcami vypálené 7. septembra 1944. V uvedený deň Nemci zavraždili dvoch občanov obce Petrovce a to Jána Repjaka a Andreja Baloga a do väznice v Prešove odvliekli 8 občanov obce a to Jána Baloga, Michala Baloga, Juraja Baloga, Andreja Čurlíka – Peržeľa a jeho syna Andreja, Ľudovíta Dubinského, Michala Petera a Jána Gdovina, ktorého potom po krutom vypočúvaní poslali do koncentračného tábora Sachsenhausen, následne odtiaľ do Klingeru, Bergen- Belzenu a Reimefarge. Na východnej Ukrajine nemeckou guľkou padol Michal Jenča, vojak rýchlej divízie Slovenskej armády, ktorý spolupracoval s miestnymi partizánmi. Spomienka patrí aj občanom obce, ktorí v čase II. svetovej vojny narukovali do Slovenskej armády a po vypuknutí SNP a oslobodení východného Slovenska bojovali v armádnom zbore generála Ludvíka Svobodu. Boli to Ján Čurlík, Michal Čurlík, Štefan Gdovin, Ján Verčimák, Ján Peter, Ján Orečný.
Oslobodenie obcí vranovského regiónu trvalo od novembra 1944 do 19. januára 1945, kedy skončilo utrpenie občanov od vojnových hrôz. Vojská Červenej armády oslobodili obce okresu Vranov n/Topľou nadránom 19. januára 1945 pod velením gen. Petrova.
Boj za rovnosť medzi národmi je aktuálny aj v tomto období, kedy sa opäť začínajú ozývať hlasy propagujúce nacionalizmus, rasizmus, šovinizmus, xenofóbiu a neraz aj fašizmus. Preto nezabúdajme na našich ruských a ukrajinských vojakov a partizánov, najmä na tých, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne i v neďalekých lesoch a ktorí padli a položili svoje životy za náš lepší a krajší život, za slobodu, za svet bez vojen a násilia i rôznych konfliktov. Nech spomienky na nich ostanú navždy medzi nami. Česť a sláva ich pamiatke.