Vladimír Mináč mladší
Literárni kritici a rozliční encyklopedisti zvyknú písať či hovoriť, že kniha Smrť chodí po horách zobrazuje príbeh dvoch bratov. Dodávam, že dvoch bratov Mináčovcov. (Román sfilmoval roku 1979 režisér Ivan Teren, hlavnú rolu zosobnil Štefan Kvietik – pozn. red.)
Vlado, v knižke sa volá Peter Lotár, sa v horách zraní, spolubojovníci ho privezú do Klenovca, tam ho však zajmú Nemci a odlifrujú najprv do väzení v Banskej Bystrici a Nitre, potom do koncentračných táborov v hornorakúskom Mauthausene a v Dachau pri Mníchove. Mladší brat Janko, v knižke Ján, vydrží v horách až do príchodu frontu. Partizáni robia záškodnícku činnosť, vykoľajujú vlaky, bojujú proti Nemcom. Najväčší a najkrutejší boj sa odohral neďaleko Rimavského Brezova v lokalite Babinec.
V prvých májových dňoch roku 1945 oslobodzujú Dachau americké vojská generála Georgea Smitha Pattona. Otec je slobodný, má však len 40 kíl a čaká ho dlhá cesta do rodného Klenovca. Takmer tisíc kilometrovú vzdialenosť prekonáva spolu s dvoma ďalšími spoluväzňami – na vláčiku, konskými povozmi, no najmä pešo.
Nie otec, lež stará mama mi rozprávala, že sa zastavili na Slovensku u jedného gazdu, ktorý im ponúkol fajnú údenú slaninku a čerstvý chlebík. Môj otec nejedol veľa, asi tušil, že by to jeho organizmus nevydržal. Dvaja priatelia sa však najedli, čo im duša ráčila. Žalúdok a slabé črevá to však nevydržali a ešte u gazdu zomreli.
Otec sa napokon doslova doplazil do Klenovca a moja stará mama ho takmer dva mesiace dávala dokopy. Poviete si: Náhoda? Osud? Mal v obrovskom nešťastí obrovské šťastie. A nebolo to iba raz. Keď Nemci brali partizánov, ale aj obyčajných Klenovčanov, do väzenia v Banskej Bystrici, zastavilo sa nákladné auto na korbe s nimi v Kremničke. Zavládla desivá polhodina, chlapi sa už lúčili so životom. Otec o tom neskôr v knižke V košeli zo žihľavy píše stručne: „Mali sme obrovské šťastie, vápenka bola plná.“
To, že prežil vojnové udalosti, nebol malý, no veľký zázrak. Som rád, priatelia, že ste si ma vypočuli. Ale vás veľmi prosím, žiadnu vojnu nikdy nepodporujte!