Aké boli 4 roky Trumpa?
Vláda v USA sa po štyroch rokoch mení, rozhodli o tom napínavé voľby prezidenta USA po ktorých získal, teraz už bývalý prezident, Donald Trump 46,9% hlasov. Akým spôsobom viedol svoju politiku a čo to spôsobilo na domácej a svetovej scéne?
Donald Trump sa narodil v roku 1946. Vyštudoval odbory ekonómie a finančníctva s ktorým sa neskôr uplatnil v rodinnej firme, ktorej sa stal riaditeľom. Rýchlo sa stal obratným obchodníkom s nehnuteľnosťami a stal sa jedným z najvplyvnejších magnátov vo svojej oblasti. Svoj vplyv rozšíril aj do oblasti médií, kde sa ukázal vo viacerých filmoch a v reality show. Ovládol aj značku súťaže krásy Miss Universe. V roku 2008 bol podľa známeho časopisu Forbes, zaradený na zoznam 400 najbohatších ľudí USA na 134. pozíciu. Bol verejne známy a netajil sa svojimi kontroverznými politickými názormi. Často kritizoval americkú politiku vlády Georga Busha ako aj Baracka Obamu a ministerky zahraničných vecí (neskôr protikandidátky) Hillary Clintonovej, ktorá podľa neho spôsobila „smrť státisícov nevinných ľudí, ako aj stála USA veľmi veľa peňazí“. V roku 2015 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta USA, pričom hlavnou témou jeho kampane bolo zastavenie nelegálnej imigrácie a stavba múru na hranici s Mexikom, stiahnutie amerických vojakov z „nezmyselných misií“, ako aj posilnenie domácej ekonomiky, všetko pod heslo „Amerika na prvom mieste“. Výsledok volieb v roku 2016 mnohých prekvapili, keď sa Trumpovi podarilo zvíťaziť napriek tomu, že prieskumy favorizovali kandidátku demokratov Hillary Clintonovú.
Nástupu Trumpa do úradu sa mnohí báli. Bol tento strach opodstatnený? Opýtali sme sa politológa Gabriela Eštok z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
„Ten strach bol pochopiteľný. Pre medzinárodné prostredie a jeho stabilitu je dôležitá predvídateľnosť. A určite to v istom zmysle platí aj pre domácu americkú politiku na federálnej úrovni. Za Trumpom nebola žiadna výraznejšia politická minulosť a známy bol len z podnikateľského a mediálneho prostredia. Tam sa prezentoval skôr ako tvár neustálych pádov a návratov do podnikateľského prostredia a ako účastník viacerých mediálnych produktov. Rovnako boli známe skôr jeho kontroverzné výroky a prístupy k otázkam súkromným, aj verejným, ako aj k samotným politickým oponentom. Teda to nebola osobnosť, ktorá by zapadala do zaužívaného amerického prezidentského modelu. Uvedené vyvolávalo mnohé otázky na domácej aj medzinárodnej scéne a teda aj strach.“
Podľa Eštoka bolo na jeho politike pozitívne, že napriek mnohým neprajníkom, snažil sa plniť svoje predvolebné sľuby, dobrým príkladom je výstavba pohraničného múru, či riešenie domácich ekonomických problémov. Naopak najväčším nedostatkom bola jeho nepredvídateľnosť, ktorá spôsobila aj mnohé nezhody vo vlastných radoch a početné výmeny vo vlastnej administratíve.
Známa sa stala jeho forma komunikácie pomocou účtu na sociálnej sieti Twiter. Trumpova politika tiež stála na podpore veľkej časti americkej spoločnosti, ktorá bola rozdelená už pred jeho nástupom do úradu a jemu sa podarilo toto rozdelenie dovŕšiť, čo odzrkadľuje fakt, že americká spoločnosť je v najväčšej kríze od čias občianskej vojny.
V medzinárodnej oblasti sme zaznamenali viacero úspešných akcií Trumpovej politiky, ale i viacero zlyhaní a nepochopiteľných krokov. Toto tvrdenie podporil aj Eštok ktorí vidí narušenie dobrých väzieb s tradičnými americkými spojencami a vyostrenie sporov s tradičnými americkými súpermi ako výrazný problém. „V otázkach, ktoré presahujú jedno volebné obdobie, ako napríklad otázky klimatických zmien, vnímam jeho vládnutie ako totálne fiasko. Amerika stratila svoje výsadné postavenie a prestala byť v mnohých oblastiach lídrom. Po „pochode na Kapitol“ bola značne oslabená aj pozícia USA ako akéhosi majáka demokracie. Jediné, čo Donald Trump v otázke medzinárodnej bezpečnosti dosiahol, boli skôr čiastkové úspechy, ktoré mali priniesť mediálny úspech a nie konkrétne znižovanie medzinárodného napätia. Či už ide o stretnutie s lídrom KĽDR, Kim Jong Unom, alebo dosiahnutie, aby Spojené arabské emiráty nadviazali diplomatické vzťahy s Izraelom.“ doplnil Eštok.
Trumpovu medzinárodnú politiku nemôžeme charakterizovať ako politiku zmierenia, ale skôr naopak. Rozpútanie obchodnej vojny s veľmocou ako je Čína, či podpora Izraelskej politiky voči Palestíne, ktorá rozdúchala nové konfliktné zóny sú vážnym dôsledkom nepredvídateľnej politiky Donalda Trumpa. Eštok dopĺňa že Trump „významne narušil vzťahy s tradičnými americkými spojencami v rôznych regiónoch, čím oslabil americkú pozíciu v svetovom systéme, aj bezpečnosť samotných amerických partnerov. Politicky opustil viaceré regióny, ktoré ochotne mocensky vyplnia iné regionálne, alebo svetové mocnosti.“ Príkladom podľa Eštoka jejednostranné odstúpenie USA od Jadrovej dohody s Iránom, čím umožnil Iránu nanovo realizovať svoju politiku destabilizujúcu blízkovýchodný región. „Medzi najväčší problém môžeme označiť ukončenie Rusko-americkej zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), ktorá bola dlhé roky jedným zo základných kameňov medzinárodnej bezpečnosti,“ uzatvára Eštok.
Donald Trump sa jednoznačne zapísal do svetovej histórie veľkými písmenami, avšak ako naznačujú fakty, negatívne stránky prevažujú nad pozitívnymi. Je veľmi pravdepodobné, že ak by koronavírus prišiel neskôr, alebo vôbec, Trump by pravdepodobne svoj mandát obhájil.
V ďalšom čísle Bojovníka si priblížime nového prezidenta USA Joea Bidena.
Mgr. Gabriel Eštok, PhD je vyštudovaným politológom. Vyučuje na katedre politológie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zameriava sa na predmety medzinárodnej politiky a vzťahov. Publikoval viacero vlastných vedeckých prác a je členom redakčnej rady časopisu Slovak Journal of Political Science.
Maroš Čupka