Mladý Miloslav Kubáni fotoportrét.
Ľudovít L. Sabadoš, foto: archív autora
K vedúcim činiteľom VRO spolu s Jozefom Klímom a Jánom Zelinkom-Winterom (neskôr komisárom partizánskeho oddielu brigády Za slobodu Slovanov a príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR) patril Miloslav Kubáni.
Narodil sa 7. augusta 1906 na Myjave v rodine učiteľa Ľudovíta Kubániho. Mal staršieho brata Valéra (môjho strýka), mladšieho Dušana a sestru Annu. Do rodovej línie sa zaraďuje aj slovenský národný buditeľ, spisovateľ Samuel Kubáni, ktorý má zriadenú pamätnú izbu v rodnej obci Horné Zahorany v okrese Rimavská Sobota).
Kontakty na Myjave a v Bystrici
Po skončení základnej školy Miloslav absolvoval Štátnu hospodársku školu v Záturčí, dnes súčasť Martina. Následné štúdium na Zemskom záhradnícko-ovocinárskom ústave v Brne – Bohuniciach ukončil roku 1929. Bol zakladajúcim členom Sokola a úspešným cyklistickým pretekárom.
Po návrate z vojenskej prezenčnej služby sa zamestnal v Mestskom záhradníctve v Bratislave, kde nepretržite pracoval vo všetkých odvetviach až do roku 1966. Vtedy sa už podnik nazýval Rekreačné služby mesta Bratislavy.
So zrodom Slovenského štátu v marci 1939 sa ťažko zmieroval, hľadal možnosti ako sa zapojiť do aktívneho odboja. Už v nasledujúcom roku sa stal členom VRO priamo napojeným na ústredný výbor tejto organizácie. Ten ho poveril nadviazaním a udržiavaním spojenie s inými ilegálnymi organizáciami najmä v okolí Myjavy a Banskej Bystrice. Túto úlohu nepretržite plnil a o svojich výsledkoch pravidelne informoval významného činiteľa ilegálnej KSS Štefana Šebestu, ktorý tiež pochádzal z Myjavy.
Našiel sa zradca
Prostredníctvom svojho brata Valéra, ktorý ako veliteľ protileteckej hlásnej služby Leonard 2 mal v služobných povinnostiach aj odpočúvanie rozhlasového vysielanie z Moskvy a Londýna, zabezpečoval úzku spoluprácu so spravodajským oddelením ministerstva národnej obrany. Tak odbojári získavali podrobné informácie o situácii na jednotlivých frontoch.
Táto protištátna činnosť bola zradou odhalená. Npor. Valéra Kubániho zatklo 5. februára 1945 gestapo a v rámci 2. bratislavského transportu ho 1. apríla odviezli z bratislavskej železničnej stanice do Mauthausenu, kde ho aj s ostatnými popravili (bližšie Bojovník č. 7/2022).
Spolupráca bratov Kubániovcov zahrňovala aj dodávky zbraní odbojárom, ktoré potom prerozdeľovali z Mudroňovej ulice do vidieckych skupín VRO. Miloslava orgány ÚŠB zatkli v roku 1942 a uväznili v Justičnom paláci. Opakovane ho brutálne vypočúvali, jeho rodinu súdnym rozhodnutím deložovali z bytu.
Po dočasnom prepustení na slobodu sa opäť zapojil do ilegálnej práce. Rozširoval ilegálnu tlač graficky upravovanú maliarom Štefanom Bednárom, ktorú dostával od Skaličana Alexandra Pakana. Po potlačení SNP pomáhal zabezpečovať falošné doklady od Zola Nováka.
Všetkým patrí vďaka
Ilegálna činnosť Miloslava Kubániho trvala podľa doložených dokumentov nepretržite od polovice marca 1939 až do 4. apríla 1945, keď bola oslobodená Bratislava. Za najrelevantnejšie doklady o jeho ilegálnej činnosti môžeme považovať svedectvo komunistického funkcionára Alojza Milošoviča (nar. 1902) a generála Antona Rašlu (1911-2007). Po vojne sa stal zakladajúcim členom Zväzu protifašistických politických väzňov na Slovensku (SPROV), neskôr pôsobil v SZPB.
Tento výnimočný človek prežil po vojne život plný harmónie a lásky v kruhu najbližších. Až do jeho konca (zomrel ako 90-ročný 13. júla 1996) udržiaval kontakty so svojimi priateľmi spolubojovníkmi z VRO. Všetkým im patrí naša neskonalá vďaka.